Texty múdre
Ženská národná rada
24. februára 1924 bola založená Ženská národná rada. Jej vznik bol významným krokom k rozvíjaniu a zveľaďovaniu ženského emancipačného hnutia v novovzniknutom Československu. Prečítajte si viac.
Obrus, klinčeky a rodová demokracia – téma (nielen) na MDŽ
Jana Cviková na konci minulého storočia napísala: „Dnes si chcem pomenovať tento deň nanovo, chcem mu vrátiť zmysel ako dňu pripomínajúcemu ľudské práva žien aj v dnešnej (patriarchálnej) SR, ktorá pri formovaní demokracie pričasto ´zabúda´ zaradiť do svojich priorít demokraciu rodovú.“ Tento text je aktuálny aj dnes. Veď rodovú demokraciu potrebujeme aj v roku 2016!
Histórie žien: ako si ženy volebné právo vymohli
Vybrali sme úryvok zo štúdie Ľubice Kobovej Načo je (komu) volebné právo? Jeden z príbehov volebného práva žien na Slovensku. Prečítajte si o politickom aktérstve žien v minulosti, o zápase za ženské volebné právo na začiatku 20. storočia. Celú štúdiu nájdete v aspektovskej publikácii Histórie žien (ASPEKT 2007).
Feminizmus a antifašizmus v texte Virginie Woolf
Ako súvisí patriarchát a fašizmus? Prečo je feminizmus vo svojej podstate antifašistický? Čítajte mrazivo aktuálny úryvok z knihy Virginie Woolf Tri guiney, ktorá vyšla v roku 1938.
Romány Pirosky Szenes
Literárna vedkyňa a spisovateľka Zsófia Bárczi pôsobí v Ústave maďarskej jazykovedy a literárnej vedy Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. Vo svojich odborných publikáciách sa venuje otázkam maďarskej literatúry a ženskej literatúry, ale píše aj beletriu. Na záverečnom Modrom salóne s feministickým aspektom hovorila spolu s literárnou vedkyňou Lilianou Bolemant na tému „Druhé pohlavie“ menšinovej literatúry. Prinášame ukážky zo štúdie Zsófie Bárczi o maďarsky píšucej autorke Piroske Szenes, z ktorej románov S hviezdou na čele a Posledný pán (in Revue svetovej literatúry, 3, 2014) v preklade Renaty Deákovej, v salóne čítala členka Činohry SND Anna Javorková.
Feminizácia školstva ako „problém“
Významy a súvislosti pojmu feminizácia si zaslúžia hlbšiu reflexiu, ktorú umožňuje rodová a feministická teória. Práve takáto reflexia môže predchádzať riziku, že so zjednodušujúcim chápaním feminizácie ako „problému“ sa môže spájať aj znevýhodňovanie a znevažovanie žien ako „problému“ v tejto profesii.
Nevedela ustúpiť
O Františke Plamínkovej
5. februára sme si pripomenuli výročie narodenia Františky F. Plamínkovej, ktorá bola jednou z najvýznamnejších osobností medzivojnového československého feministického hnutia.
Učiteľky v štrajku
Hoci na uliciach vedno štrajkujú učiteľky i učitelia, v médiách sa dočítame len o štrajku učiteľov. Ako dostať učiteľky do štrajku jazykovo? O možnostiach a otázkach používania rodovo vyváženého jazyka píše Jana Cviková: „Obvyklá argumentácia ekonómiou mediálnych textov neobstojí, keď sa okrem rodovo explicitného spojenia štrajk učiteliek a učiteľov podľa kontextu určite dalo informovať aj rodovo neutrálne o učiteľskom štrajku.“
Feministická kritika kresťanstva
Vybrali sme pre vás ukážky článkov z časopisu Aspekt 3/1997 o feministickom pohľade na cirkev a o sexuálnom násilí páchanom na ženách v Biblii. Prečítajte si, aké postavenie majú ženy v kresťanstve.
Oplatí sa čítať: o platenej a neplatenej práci v ASPEKTin
Aké sú pracovné podmienky žien v ekonomickej zóne elektronického priemyslu v Poľsku? Čo sú zvláštne zóny vykorisťovania a prečo matky štrajkujú? Čo si o práci myslia bell hooks, Silvia Federici a Gabriele Michalitsch? Ak vás zaujímajú odpovede na tieto i ďalšie otázky a nie sú vám ľahostajné rodové súvislosti platenej a neplatenej práce, práve pre vás sme pripravili výber článkov z webzinu ASPEKTin.
