Zuzana Maďarová

Varecha nám všetkým pomáha zabezpečovať jedlo pre seba aj druhých, je nástrojom starostlivosti. Varechu mnoho ľudí považuje za nástroj pre ženy, lebo varenie vnímajú ako „ženskú“ prácu. Varecha sa môže javiť ako symbol submisívnosti a úslužnosti.
Lenže varecha je nedocenená. Tak ako starostlivosť. Varecha sa ľahko zmení na subverzívny nástroj. Varecha je nebezpečná.

Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, robíte si žarty zo žien v ťažkej životnej situácii? Sú vám na smiech ľudia, čo nevedia uživiť väčšiu rodinu? Smejete sa tým, čo si nemôžu dovoliť antikoncepciu, pretože ste zakázali hradiť ju zo zdravotného poistenia? Strieľate si zo žien, ktoré žijú v násilných vzťahoch? Z tých, ktoré prežili znásilnenie a majú pred sebou nesmierne náročné životné rozhodnutia?

Autorka skúma možnosti feministických prístupov ku kánonu politického či historického myslenia na konkrétnom prípade novembra 1989. 

Vstup marginalizovaného hlasu  do verejného priestoru sprevádza protirečenie, vzbudzuje odpor. Je totiž volaním po novej paradigme: „vyžaduje, aby sme sa naučili hovoriť a počúvať novým spôsobom.“ (hooks, 1989, s. 38)Táto publikácia pomenúva formy zneviditeľňovania žien v naratívoch novembra 1989, prináša do dominantného diskurzu príbehy rôznych žien, usiluje sa zviditeľniť (nielen) ich marginalizované hlasy, a odvráva tak zjednodušujúcim tendenciám prezentovať november 1989 ako jednorazovú historickú udalosť, ktorú vo veľkých mestách realizovala hŕstka mužov. Keďže touto prácou odvrávam prevládajúcej podobe kolektívnej pamäti, podľa upozornenia bell hooks počítam s odporom. Súčasne však verím, že môže prispieť k volaniu po nových, rozrôznených spôsoboch počúvania a rozprávania príbehov o nežnej revolúcii.