Jana Juráňová: Dorotka

Ukážka z knihy Naničhodnica

Pomaly si vykračuje smerom k poliklinike. Je uvoľnená, spokojná. Nemá žiadne závažné zdravotné problémy a nemusí sa obávať nijakého ortieľa, ktorý by mal nejaký doktor vyrieknuť o jej blízkych. Akurát manžel nemá čas, presnejšie, nechce sa mu chodiť po dlhých chodbách polikliniky, sedieť pred ambulanciou a čakať na recept, termín, konzultáciu, čokoľvek. Je verejne známou osobou a zvedavé pohľady neznáša. Obdivné pohľady znáša a na ulici rád odzdraví aj cudzím, kývne hlavou a Dorotka zavesená doňho venuje široký oslňujúci úsmev tým milým ľuďom, čo ho ešte spoznávajú a pamätajú si jeho politickú kariéru.

V deväťdesiatych rokoch patril k špičke, bol v tábore dobrých a spravodlivých, ktorí bojovali proti zlu. Ľudia sa k nemu upínali, patril k novým tváram politiky, prinášal nádej. Pri moci sa dlho neudržal ani on, ani jeho spoludobráci, z nových tvárí sa stali zostarnuté tváre, z nádejných mladých sa stali kmeťovia, ktorí spomínajú na zašlé časy, prepisujú revolučné dejiny podľa stavu vlastnej pamäti a niekedy sa aspoň pre úzky okruh štylizujú do úlohy starozákonných prorokov, čiže plnia rolu verejných intelektuálov, ktorí toho mnoho prežili a mnoho pamätajú, nemá im kto protirečiť, a tak im to prechádza. Občas povedia zásadné slovo, zaujmú stanovisko, dajú vyhlásenie, keď už aj nie na verejnosti, tak aspoň v spriaznenej redakcii, ktorá vždy rada vyplní priestor videjkom, kde napríklad aj Dorotkin muž Eliáš zapálene gestikuluje a modeluje zo vzduchu lepšie usporiadanú spoločnosť, ktorú ako politik nikdy neuskutočnil. Veď všetci chápu, že robil, čo mohol, no realita bola ťažšia a náročnejšia a on svojím étosom nemohol ako zázračným mečom rozsekať na márne kúsky všetok ten marazmus. Niekedy nahrávajú videjko u nich doma. Dorotka im vtedy pripraví kávu a chlebíčky. Dozerá na Eliášovu stravu po celý týždeň, aby priveľmi nepribral ani neschudol, v jeho veku nie je dobré ani jedno, ani druhé. Dbá, aby mal vyvážené minerály a vitamíny, aby dodržiaval pôst, keď treba, pretože Eliáš je kresťanský politik. Nesmie sa mu stať taká vec ako v časoch jeho aktívnej politickej kariéry, keď sa na Popolcovú stredu v centrále onej kresťanskej strany sekretárka pozabudla a na rokovanie predsedníctva doniesla klobásky a víno a nikto si to neuvedomil, až na tlačovke sa ktosi opýtal, či nedržia pôst, a potom sa z nich – a najmä z Eliáša, z jej Elinka – všetci smiali. Eliáš má rád humor, taký neškodný. Výsmech neznáša, vtedy mu stuhne sánka a schladne zrak. Dorotka sa mu nikdy nevysmieva a robí všetko preto, aby na to nikto nemal dôvod.

Spoznali sa veľmi dávno, Eliáš si na to už nepamätá, zato ona veľmi dobre. Vzali sa však len prednedávnom. Eliáš má už svoj vek, je ideálny manžel, oženil sa tesne po šesťdesiatke ešte ako celkom mladícky senior. Odvtedy prešlo pár rokov, trochu sa usadil, ale je to stále on. Páčil sa jej odjakživa. Zostával celé tie desaťročia slobodný a ona odmietala veriť čudným fámam o tom, že je gej alebo má milenky, veď nič z toho sa napokon ani nepotvrdilo. Pre ňu je to ten najčistejší a najkrajší človek, akého v živote stretla. Už v minulosti sa pred ňou vynímal jeho profil múdreho a čestného muža s vysokým čelom a vznešenými ideálmi. Práve za ne pykal za bývalého režimu, bol jedným z tých, čo chodili po výsluchoch a zachovali sa čestne. Navyše nikdy nebol ženatý. Lebo mnohí slávni a príťažliví muži na pomyselných barikádach, teda na tribúnach, boli ženatí. Zopár sa ich potom rozviedlo a vymenilo partnerky za mladé dievčatá, ktoré vypomáhali na tých barikádach. Ale Eliáš bol iný prípad. Neoženil sa, lebo sa bál, že to nevyjde, a ako katolík sa nechcel rozvádzať. Vraj hľadal takú, čo by bola aj reprezentatívna, aj pomocnica a ešte aj hlboko veriaca. Potom prišlo obdobie, keď sa stal slávnym a ženám sa už nedalo len tak vyhnúť. Pobožných ale medzi nimi veľa nebolo, všetky však vedeli, že on je pobožný, a tak sa snažili. Tie, čo mali v rodine katolícku tradíciu, začali chodievať do kostola a na spoveď, tie, ktoré v takej tradícii nevyrastali, sa aspoň vrhli na duchovnú literatúru, aby vydržali počúvať jeho teologické úvahy a spletité výklady vatikánskej politiky, pri ktorých sa strácal aj on sám. Eliáš bol prototypom čestného človeka v politike a ženy na to leteli, lebo si predstavovali, že čestný bude aj vo vzťahu k manželke. Žil skromne, nepotrpel si na luxus, lebo sa mu nechcelo upratovať. Stravoval sa vonku. Občas si kúpil fľašu vína, príležitostne aj omšového, keď obedoval na fare, kde mali kuchárku. Rozprával potom veselé príhody, ktoré sršali neškodným, mierne infantilným katolíckym humorom. Také dobrotivé vtipy, čo nikomu neublížia, iba občas ženám, ale tie sa im vďačne zasmejú, aby nepokazili náladu.

 

***

Úryvok z knihy Jany Juráňovej Naničhodnica.

Knihu si môžete objednať TU.

Kúpou každej aspektovskej knihy podporujete vydávanie ďalších dobrých titulov. Ďakujeme!

***

1796

Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ako citovať tento článok:

red. Jana Juráňová: Dorotka In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 24/09/2020. Získané 08/09/2021 - 10:04. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/jana-juranova-dorotka