Recenzie a mediálne výstupy v roku 2022

Správa o činnosti ASPEKTU

Prečítajte si výber z toho, čo o nás a našich knihách napísali médiá, čo sa nám podarilo a o čom sme hovorili.

Z ohlasov na knihy

Z recenzie na anglický preklad knihy Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou. Andrew Singer píše v World Literature Today:

Some lives iconic; such is the case with Czechoslovakian intellect Agneša Kalinová (1924–2014), whose personal narrative reflects several main stages of twentieth-century Czechoslovakian and wider central European and European history—from the interwar period through the Holocaust, Soviet totalitarianism and the Prague Spring, emigration and exile, and post-Soviet Slovakia. This book is the fruit of journalist Jana Juráňová’s efforts to document this life, researched extensively and centered on forty-four hours of interviews that she conducted over several days with Agneša in 2011, already in her nineties, at her home in Munich.

The conversational structure of this biography helps it sustain an immediacy and readability that might be absent from a more traditional biographical tome, and it allows Agneša’s bright and positive personality to frame the stages of her life and discuss the context of each in greatly informative detail.

Jana Juráňová’s thoughtful and compassionate questions add to this greatly. We don’t simply learn the facts but how they played out in complex human and social reality. We get discussion of why her mother didn’t emigrate and what Agneša’s classmates were like between the wars. We see how society changed in the 1930s, not only in edicts and mobilizations but also dance lessons and graffiti—and so on through the decades.

 

Vášnivá čitateľka Tatiana Jančáriková na sociálnych sieťach napísala o zbierke Barbory Hrínovej Jednorožce:

„S hlbkou clovek nastastie neprichadza do kontaktu casto. Obcas sa roztvori a potom zase zavrie a medzitym to asi len treba vydrzat.“

Prednedavnom isteho slovenskeho biskupa poburil serial, v ktorom vystupovali dve lesby. Nevadili mu divoke eroticke sceny, vadilo mu, ze dej serialu jednu z nich vykreslil ako pozitivnu postavu, a to, ze ju doma caka partnerka, sa ukazalo az v zavere epizody. Citil sa zmanipulovany, ze so zenou zasympatizoval pred tym, ako zistil, ze nevyhovuje jeho videniu sveta.

S postavami v knihe Barbory Hrinovej Jednorozce nebudete sympatizovat sfleku. Su vykreslene ako komplexne bytosti s chybami a emociami, spaja ich tuzba po ludskej blizkosti (u niektorych fyzickej, u niektorych dusevnej). No a jednym z aspektov osobnosti tychto ludi je aj to, ze su queer. Je to napisane aj na obalke, takze sa nemozeme stazovat ako biskup, ze sme neboli varovani.

Ich inakost ich vsak zdaleka nedefinuje, su az prekvapivo obycajni a obycajne ziju vsedne zivoty a hladaju nejake spojenie na medziludskej urovni. Generacna vypoved indeed, zasluzena vitazka Anasoft Litera 2021. A socialne siete ci zoznamovacie aplikacie opisane tak, ze bude slza dojatia (poviedka Chemia) aj smiech cez slzy (poviedka Jednorozce).

„Vztyceny penis pred sebou vnimas ako pacik na Facebooku. Pretoze ti chyba pocit vlastnej hodnoty.“

 

Z mediálnych výstupov

Rádio Dia:tón priniesol rozhovor Miriam Spring so spisovateľkou Barborou Hrínovou o jej čitateľsky úspešnej a oceňovanej debutovej zbierke Jednorožce.

Rádio Devín v decembri 2022 uviedlo premiéru rozhlasovej hry Jany Juráňovej s názvom Čo sa doma navarí. Prináša smutnosmiešnu sondu do jednej rodiny. Na umelo zinscenovanej oslave treba zlepiť puklinu, ktorá vznikla, keď sa jeden z dvoch dospelých synov stal otcom nemanželského dieťaťa. Základnú dramatickú situáciu tvorí manželská nevera, ktorá zasiahla celú rodinnú bunku a nejakým, hoci nie vždy šťastným, spôsobom sa s tým snaží vysporiadať. Trošku trpká komédia, prežívaná niektorými postavami ako dráma, inými ako tragédia, sa ku koncu mení na groteskný obraz rodiny, ktorú si svokra a matka vysnili ako tradičnú aj napriek nie práve ideálnej realite.

Aspekťáčky sa zúčastnili televíznej diskusie Večera s Havranom: Zuzana Maďarová diskutovala s Evou Filovou a Danielou Jerotijevič v relácii s názvom Od čarodejnice k feministke: Kto sa bojí žien? a Jana Juráňová hovorila so Zuzanou Kepplovou a Miroslavom Marcellim v relácii Nezrozumiteľný svet.

Podcast SNG s názvom Slovo na F – feminizmus sa venoval súčasným feminizmom. „Pri pohľade na súčasné umenie a sociálne siete sa zdá, že feminizmus aktuálne zažíva zlaté časy. Kým ešte pred desiatimi rokmi by sa dali slovenskí umelci a umelkyne, hlásiaci sa k feminizmu, spočítať na prstoch jednej ruky, dnes patrí príslušnosť k feminizmu takmer k povinnej výbave. Zároveň ale platí, že vo väčšinovej spoločnosti a v politickej kultúre u nás je feminizmus stále takmer nadávkou (preto slovná hračka v názve – the F word). S hostkami Janou Cvikovou a Michaelou Kučovou sa rozprávala Alexandra Tamásová.

Ako vyzeral život LGBTI komunity na začiatku divokých a násilníckych 90. rokov a majú to dnes mladí gejovia a lesby ľahšie ako vtedy? No a ako sa stal z predsedu KDH a ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského „teplý aktivista“? Vypočujte si podcast Aktualít s aspekťáčkou Hanou Fábry o vražde na Zámockej ulici, o jej následkoch a o živote LGBTI komunity za uplynulých 30 rokov.

„V mladšom veku som do odvrávania – papuľovania išla vždy s veľkou vervou a naučila som sa to od feministiek. Bez nich by som bola submisívna, ustrašená a vnútorne veľmi nespokojná. Takže dôležité je tiež vedieť, že aj pred nami boli ženy, ktoré veľa urobili, zostali po nich pre nás mnohé výdobytky a ich mená sa niekedy aj celkom stratili a tak by to nemalo byť.“ Jana Juráňová hovorí o filozofke, autorke a aktivistke bell hooks, o tom, ako prekladala jej knihu Feminizmus do vrecka (ASPEKT 2013), ako prekladá a píše iné texty a o svojej feministickej skúsenosti. Čítajte rozhovor v českom denníku Alarm.

Na portáli salon.eu si môžete prečítať text ukrajinskej poetky, spisovateľky a esejistky Oksany Zabužko v preklade Jany Juráňovej: „Ruská literatúra dvesto rokov vytvárala obraz sveta, v ktorom si zločinec zaslúži ľútosť, nie odsúdenie. Mali by sme s ním súcitiť, lebo ‚na svete nie sú žiadni vinníci‘ (opäť Tolstoj.) Každý je pripravený podrezať susedovi hrdlo, všetko závisí od ceny. Toto je ‚ruský humanizmus‘. Nuž a ak túto tézu akceptujete, blahoželám vám – práve ste vo svojom dome privítali ruskú armádu. V mnohom ohľade to bola ruská literatúra, ktorá zosnovala kamuflážnu sieť pre ruské tanky.“

Newsfilter Denníka N zaradil do výberu textov, ktoré sa oplatí čítať, článok Zuzany Maďarovej o historickej pamäti, ktorý vyšiel vo webzine ASPEKTin. Odkázala naň aj Eva Klíčová v texte pre český denník Alarm. Prečítajte si celý článok: „Plytkosť vo vzťahu k vlastnej minulosti, ochota zjednodušovať až na kosť a túžba po vzoroch – ‚lídroch‘ pre súčasnú chaotickú dobu má veľké dôsledky. Napríklad silný jednorozmerný antikomunizmus po roku 1989 pomáhal etablovať konzervatívny diskurz nielen na Slovensku, ale aj v ďalších postsocialistických krajinách. Stanovil rámce, v ktorých sa pohybujeme dodnes. Rámce politického konania, sociálnej politiky, ekonomickej imaginácie či rodových rolí. Komu by teda napadlo, že bojovníci proti komunizmu nie sú nevyhnutne hrdinovia? Alebo že tí, čo sa v nejakej chvíli správajú hrdinsky, sa v inej situácii zachovajú chrapúnsky?“

 

„Rusko trpí spasiteľským komplexom. Keď som bola v polovici deväťdesiatych rokoch na reportáži o krstnom otcovi Ďalekého východu, tak tento kriminálnik, ktorý si odsedel osemnásť rokov v trestaneckom tábore a potom vlastnil v Chabarovsku televizionnyj kanal, reštaurácie, hotely, kasíno, sa mi obklopený svojou ozbrojenou ochrankou úplne vážne zdôveril, že prorok, ktorý spasí ľudstvo, príde z Ďalekého východu – a, čuduj sa svete, sedí predo mnou. Tak prečo by si Vladimir Putin nenárokoval na to isté poslanie, veď stojí v kriminálnom svete vyššie na rebríčku ako onen chabarovský vor (zlodej).“ Napísala aspektovská autorka Irena Brežná pre Aktuality.

„Zostaňme len pri téme znevažovania a disciplinovania ženského tela. Každodenne sa musíme pozerať na sexistické reklamy, ktoré ženské telo, naopak, vyzliekajú a narábajú s ním ako s pútačom pre svoje produkty. Akoby tu ani nešlo o telá živých ľudí, ale o veci či dokonca tovar. Alebo nás bombardujú informácie o tom, ako majú ženy investovať energiu aj financie do toho, aby skryli takú prirodzenú vec, že ich telá starnú. Na ulici, v školách aj na pracoviskách sa ženy stretávajú s neželaným záujmom o ich telá a so sexuálnym obťažovaním,“ vyjadrila sa aspekťáčka Alexandra Ostertágová pre týždenník Šarm o patriarchálnych snahách kontrolovať ženské telá.

Instytut Filologii Słowiańskiej písal o ASPEKTE, Jane Juráňovej a Jane Cvikovej v rámci cyklu o významných ženách v kultúre na Slovensku.

 

Ocenenia

Prezidentka Zuzana Čaputová v máji udelila štátne vyznamenania 25 osobnostiam z rôznych oblastí života spoločnosti: za starostlivosť, za boj proti fašizmu, totalite, za umelecké, vedecké, športové či občianske výkony. Medzi nimi je aj švajčiarsko-slovenská spisovateľka, novinárka, vojnová reportérka, ľudskoprávna aktivistka, feministka Irena Brežná. V oficiálnom medailóne sa k vyznamenaniu Ireny Brežnej Pribinovým krížom II. triedy uvádza:

„Po sovietskej okupácii Československa v auguste 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska. V Bazileji vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. V časoch studenej vojny urobila unikátnu sériu rozhovorov s bývalými politickými väzňami zo Sovietskeho zväzu, z Československa a Kuby. Ako aktívna členka Amnesty International sa zasadzovala za oslobodenie politických väzňov. Ako vojnová reportérka v Čečensku opísala hrôzy vojny na Severnom Kaukaze a popritom iniciovala a podporovala ženské projekty v Groznom. Hlási sa k feminizmu – na Slovensku spolupracovala so združením Aspekt. V nemčine jej vyšlo desať kníh, ktoré boli preložené do dvanástich jazykov, šesť z nich do slovenčiny. Za román o emigrácii Nevďačná cudzin(k)a získala Cenu Dominika Tatarku aj Švajčiarsku literárnu cenu.“

V septembri 2022 na Feministickej konferencii v Brne si aspekťáčka Zuzana Maďarová prevzala Cenu Františky Plamínkovej v kategórii Osobnosti. Ocenenie udeľuje neformálny feministický kolektív SdruŽeny osobnostiam a zoskupeniam, ktoré sa zasadili za ženské práva a feministické hnutie.

Ako citovať tento článok:

red. Recenzie a mediálne výstupy v roku 2022 In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 04/01/2023. Získané 17/07/2024 - 14:56. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/recenzie-medialne-vystupy-v-roku-2022