Reprodukčné zdravie žien ako nástroj mocenského boja včera, dnes a zajtra?

Čitateľské zápisky Jany Juráňovej nad knihou Miloslava Szabóa Potraty

1818

Historik Miloslav Szabó v knihe Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu urobil užitočnú sondu do našej národnej, resp. aj štátnej pamäte, možno skôr nepamäte. Ženy sa vždy zídu. Či už ako pracovná sila, ako záloha v tyle, rozumej pri sporáku, keď pracovnej sily je dosť, ako neplatená pracovná sila doma alebo slabo platená a oddane slúžiaca pracovná sila v povolaniach pripomínajúcich domáce práce na verejnosti. A potom sa politici (áno, takto rodovo necitlivo je to správne) radi fotia so ženami – matkami.

Aj kniha Potraty je vybavená milými snímkami. Ženy sú na každej z ich iné, líšia sa najmä úpravou vlasov. Šatôčkami skromne zavinuté hlavy dedinských žien zo 40. rokov striedajú trochu nahrubo ondulované hlavy 70. rokov. Tisa vystriedal Husák. Deň matiek vystriedalo socialistické emdéžet. Pointa zostáva frustrujúco rovnaká. Publikácia Miloslava Szabóa však vôbec nezostáva pri tomto trápnom imidžovom zneužívaní. Podstata je oveľa hlbšia, hrozivejšia a lezie pod kožu nielen preto, že sme jej takmer dennodennými svedkyňami už od „nežnej“. Ako píše autor hneď v úvode knihy: „Dnešné diskusie o umelom prerušení tehotenstva, interrupciách či ľudovo potratoch sú príznačné tým, ako selektívne pristupujú k slovenskej minulosti...“ Dôrazne pripomína, že jedno z temných období slovenských dejín 20. storočia – vojnový Slovenský štát, ktorého predstavitelia sa otvorene hlásili k nacistickému Nemecku, mal odmietavý prístup k interrupciám, ktorý sa aj pretavil do zmeny legislatívy. Autor presne analyzuje argumentáciu odporcov interrupcií z tamtoho obdobia, a tak tých dnešných prichytáva pri tom, že keď sa dovolávajú analógií s modernými genocídami a najmä s ich reálnym stelesnením – holokaustom – je ich argumentácia vratká, účelová a najmä celkom falošná. Nič však nezostáva dlžný ani obdobiu reálneho socializmu, keď prevažovali záujmy kolektívu nad právami konkrétnych osôb.

Kniha je skvelým argumentačným materiálom, ktorý budeme, žiaľ, potrebovať asi ešte dlho. Škoda len, že nevedno či autor, alebo skôr vydavateľstvo pri vyberaní názvu zahralo na surovšiu nôtu a namiesto neutrálneho slova interrupcie použilo – aj podľa autora – ľudový, ale najmä drsný a nepatričný výraz potraty, ktorý nie je ani presný, pretože umelé ukončenie tehotenstva a samovoľný potrat sú dve celkom odlišné veci. Nehovoriac o tom, že práve ten drsný a schválne nesprávny výraz používajú až s čvachtavou radosťou práve tzv. prolajfisti. Kniha však aj napriek tomu zostáva jednou z najdôležitejších, aké na Slovensku vyšli – nielen pre tému, ale aj jej vecné spracovanie a potenciál pri argumentácii, ktorou sa asi budeme ešte nejaký čas nútene zaoberať.

 

Knihu nájdete v knižnici ASPEKTU hneď, ako nám to pandemická situácia dovolí.

Ako citovať tento článok:

red. Reprodukčné zdravie žien ako nástroj mocenského boja včera, dnes a zajtra? In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 12/11/2020. Získané 17/05/2021 - 19:23. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/reprodukcne-zdravie-zien-ako-nastroj-mocenskeho-boja-vcera-dnes-zajtra