Jednorožce

„Romanka, nemáš tiež teplotu?“ zareaguje, keď jej Romana predostrie svoj návrh. 

„Nie. Myslím to úplne vážne.“ 

„Vieš, že mám len jednu penziu.“ Ale stále ju nejakým zázrakom zvláda deliť medzi svojich šesť vnúčat. 

„Klára je tiež členka rodiny. A prísť občas za ňou by ťa nestálo nič.“ 

„Keby to bol psík, možno,“ uvažuje mama, „ale...“ 

„Ale?“ 

„Musela si si zaobstarať koňa?“ 

Nemusela, pomyslí si Romana. Možno by jej mala stačiť akváriová rybka. 

Z poviedky Saturnov návrat

„Takže študuješ teológiu? A čo budeš, keď skončíš?“

„No farárka, nie?“ odpila si z vodky. Lujza sa nevdojak pousmiala. Dievča na ňu uprelo očarený pohľad.

„Ako sa vlastne voláš?“

„Lujza.“

„Cool meno. Ja som Anna. Nič moc, ale ešte mám šťastie, že mi nedali Mária Magdaléna...“

Čašník pozametal rozbité sklo. Zaniesol ho za bar, vzal novú tácku s objednávkami a úkosom na ne zazeral. Anna si vymenila s Lujzou pobavený pohľad. Na stole mimovoľne posunula ruku smerom k nej. Pod palcom na okraji dlane mala vytetovanú Dávidovu hviezdu.

„Nie si ty náhodou kresťanka?“ usmiala sa Lujza.

„No a?“

„Čo no a?! Teologická fakulta je s tým v pohode?“

„Spolužiaci majú občas nejaké blbé komentáre, ale ja im hovorím, že aj Ježiš bol Žid.“

„A ty si?“ dala jej kontrolnú otázku.

„Nie. Ale aj keby som bola... Boh je len jeden!“ vyhlásila.

Z poviedky Naša

Keď sa Bonymu pred očami mihotali dúhové zástavy, pestrofarebné účesy a silné gestá LGBTI komunity, prepadol ho pocit nespravodlivosti. Za neho kto bude manifestovať? Za škaredého muža s bipolárnou poruchou?

Z poviedky Chémia