Nevesta zbojníčka
Preklad:
Jana Juráňová Jeden z najlepších románov slávnej kanadskej spisovateľky. Je napísaný priam bestsellerovým štýlom, ale jeho hĺbka, šírka a bohatstvo ho radia medzi veľdiela literatúry 20. storočia. Životy troch žien, osudovo prepletené záhadnou existenciou ďalšej ženy, sa odvíjajú ako fascinujúci širokouhlý film. Do slovenčiny ju preložila spisovateľka a prekladateľka Jana Juráňová a vydali sme ju v roku 1998.
Kniha je vypredaná, požičať si ju môžete v Knižnici ASPEKTU.
O chvíľu sa Roz pristihne pri tom, že drží v ruke prázdny tanier a čuduje sa, prečo na ňom už nič nie je. Stojí v pivnici, v starej časti, v tej, ktorú nedala nikdy prerobiť. Je to sklad s dlažbou z liateho betónu, nad hlavou jej visia pavučiny. Zvyšky Mitchovej kolekcie vín sú uložené v jednom kúte: Nie sú to jeho najlepšie značky, tie najlepšie si vzal so sebou, keď zdrhol. Zrejme ich vypili spolu so Zeniou. Roz sa odvtedy nedotkla ani jednej fľaše, čo tu zostala, jednoducho nemohla. A nevládze ich ani vyhodiť. Tu dolu sú aj niektoré z Mitchových starých kníh: jeho staré skriptá z čias, keď študoval právo, knihy Josepha Conrada, príručky, ako riadiť jachtu. Chudáčik, tie svoje loďky skutočne miloval. Naozaj si o sebe myslel, že v hĺbke duše je námorníkom, hoci vždy, keď sa niekam vybrali na lodi, im niečo skapalo. Súčiastka v motore alebo niečo iné, nabetón, a Roz sa nikdy nedonútila hovoriť prova a kormidlo, ale vždy iba vpredu a vzadu. Vidí samu seba, ako stojí na jednej z tých lodí, musela to byť Rosalinda, tá prvá, čo pomenoval po nej, nos sa jej šúpe od slnka, na ramenách sa jej urobili pehy, na hlave má nabok narazenú Mitchovu šiltovku a máva na neho nejakým hasákom alebo francúzskym kľúčom: Je to tento, zlatko?, kým loď sa neodvratne blíži k skalnatému útesu - kde to bolo? Horné jazero? A Mitch, nahnutý nad motorom, lapá po dychu a nadáva. Bola to sranda? Určite nie. No aj tak by teraz bola radšej tam ako tu.