AspektIN
Ide o život. Podporujeme výzvu na zabezpečenie rovnoprávnosti a bezpečnosti LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí
Aby sa spoločnosť začala liečiť, je nevyhnutné, aby sme spoločne trúchlili, ale aj hľadali súvislosti medzi vlastným a kolektívnym konaním a pozerali sa dopredu. Práve na zlepšenie súčasnej situácie smerujú požiadavky výzvy Ide nám o život určené političkám a politikom.
Naše mestá sú patriarchát vpísaný do kameňa, skla a betónu
Príhovor iniciatívy Nebudeme ticho na antifašistickom pochode Zostávame v uliciach
Útok na Tepláreň, ktorá bola pre mnoho ľudí bezpečným miestom a hlavne komunitou, bol útokom proti tomu, aby sme sa spájali, podporovali sa, starali sa o seba. Bol to útok, ktorý nás mal zahnať naspäť za zatvorené dvere bez možnosti ozvať sa a meniť svet okolo seba. To však nedovolíme. Nedovolíme to kvôli Jurajovi a Matúšovi, nedovolíme to kvôli nám všetkým, čo tu stojíme, aj kvôli tým, čo tu nemôžu byť a potrebujú, aby sme neboli ticho!
Ponor do osudu a diela Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej
Čitateľské zápisky Jany Juráňovej nad knihou: Anna Grusková „Tichý pobyt na ulici Göllnerovej-Gwerkovej“
Kniha je na prebale definovaná ako umelecká reportáž, za ktorou je zjavne veľa s radosťou urobenej rešeršnej práce i hlboký ponor do osudu a diela Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej a jej partnera, neskôr manžela, maliara Edmunda Gwerka. Je to dômyselná skladačka, patchwork plný mimoriadne zaujímavých a výpovedných fotografií, citátov, dokumentov pospájaných a citlivo podopĺňaných autorkiným textom. V ňom sa Anna Grusková priznane a v dobrom slova zmysle neobjektívne hlási k fascinácii osudom a dielom tejto výnimočnej a ženy, ktorá v učebniciach zatiaľ chýba.
Veselé i boľavé príbehy napísané ľahkou rukou
Čitateľské zápisky Jany Juráňovej nad knihou: Dušo Martinčok „Niekto sa nájde“
Životné a žité príbehy postáv, ktoré autor opisuje zvnútra, hoci ich pozoruje zvonku, vytvárajú pestrú ľudskú skladačku rozprávaní, niekedy smutných, ťažkých, inokedy láskavo smiešnych, veselších i boľavejších, ale vždy zaznamenaných ľahkou rukou, ktorú vedie láskavý pohľad. Osobné sa tu prelína s čriepkami verejného, nikto nie je v súkromí chránený pred samotou, smútkom, ťažobou, ale dá sa s tým žiť, lebo s tým všetci žijeme. A podaktorí o tom aj píšu, napríklad najnovšie už aj Dušo Martinčok. Dobre robí, lebo to robí dobre, čiže – aby sme si rozumeli, ide mu to.
Spoločne proti nenávisti
Myslíme na obete vraždy z nenávisti, ich blízkych a na všetkých LGBTI+ ľudí, ktorých miesto v tejto spoločnosti je opakovane spochybňované. Spoločne stojíme proti nenávisti. „Pokiaľ bude sexistické myslenie socializovať chlapcov ako ‚zabijakov‘, či už to majú byť pomyselní dobrí chlapíci, ktorí bojujú proti tým zlým, alebo vojaci, ktorí v imperializme zabezpečujú nátlakovú silu na podmanenie iných štátov a národov, patriarchálne násilie [nielen] na ženách a deťoch bude naďalej pokračovať. Keď po tieto roky došlo k príšerným násilným činom na verejnosti, ktoré spáchali mladí muži z rôzneho triedneho zázemia, spoločnosť ako celok tieto činy vždy jednoznačne odsúdila, ale málokedy ich dávala do súvislosti so sexistickým myslením." Z knihy bell hooks Feminizmus do vrecka.
Byť mužom znamená NEBYŤ
Elisabeth Badinter aj o homofóbii
Homofóbia súvisí s pocitmi strachu, menovite so strachom z rovnosti žien a mužov. Homofóbia odkazuje na utajený strach z vlastných homosexuálnych sklonov... Homofóbia, okrem toho, že poškodzuje homosexuálne orientovaných jedincov, prichádza draho aj heterosexuálov. Francúzska autorka Elisabeth Badinter napísala knihu o ťažkostiach s mužskou identitou, ktorú sme vydali v ASPEKTE pod názvom XY. Identita muža (1999). Príďte si ju prečítať do našej knižnice.
Po Mahse visí všetko na vlásku
Miroslava Mišičková, feministky.sk
Protesty v Iráne sa dostali do bodu, ktorý presahuje kritiku konkrétnej vlády. Sú výsledkom dlhého boja za právo na život podľa vlastných hodnôt. Krajinu spojila túžba po slobode, dôstojnosti a ľudskosti, v čele ktorej stoja ženy. Pridávame sa k odkazu iránskych námestí „Ženy, život, sloboda!“
Slovenská literatúra v Budapešti
Preklady kníh I. Brežnej, J. Juráňovej, J. Bodnárovej a ďalších do maďarčiny
Na 27. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale sa koná viacero podujatí vydavateľstva Womanpress, na ktorých sa budú prezentovať preklady slovenskej literatúry, i za účasti autoriek a prekladateliek. Nájdete medzi nimi aj aspektovské autorky a ich knihy.
Barbora Hrínová na Novotvare 2022
Aspektovskú autorku, laureátku ceny Anasoft litera 2021 Barboru Hrínovú môžete aj s Jednorožcami stretnúť na festivale Novotvar 2022 v piatok 7. októbra o 19.00 v Pistoriho paláci v Bratislave.
S Irenou Brežnou o jazykoch, ich ľuďoch a o aktuálnych udalostiach
Čítanie a diskusia
Pozývame na stretnutie so spisovateľkou a novinárkou Irenou Brežnou v utorok 3. októbra od 18.00 v Rómerovom dome na Zámočníckej ulici 10 v Bratislave. Podujatie moderuje Jana Cviková.
