Poznámky krátke
Ukrajinci vyhrajú. Ale čo my?
ASPEKT vyberá
„24. februára minulého roku som správu o ruskej invázii videla v mobile už ráno v posteli, potom som zapla televízor, oznámila som to rodine a rozplakala som sa. Odvtedy som na túto tému plakala nespočetne veľakrát, najbližšie hneď o pár dní na koncerte študentov VŠMU v Redute, keď orchester hral ukrajinskú hymnu, ale aj kedykoľvek pri správach, pri čítaní článkov a pozeraní fotografií. Plačem už menej často, ale neprestala som a som tomu rada.“ Vyberáme text Jany Juráňovej, v ktorom reflektovala rok od začiatku ruskej vojny na Ukrajine. Reflexie spisovateliek a spisovateľov pôvodne publikovalo Literárne informačné centrum.
Jane Cvikovej
Jac má 60 a svet gratuluje
Jani, pred týždňom si hovorila, že narodeniny neoslavuješ. Vraj len človeku zbytočne pripomínajú, že čas letí a za ňou nič poriadne nezostáva. Tak nám hádam odpustíš túto malú oslavnú nehoráznosť, ale chceli by sme Ti k šesťdesiatke zagratulovať a pripomenúť aspoň kúsoček z toho, čo sme spolu zažili a čo z Teba a Tvojej práce zostáva v našich individuálnych životoch aj v tom veľkom verejnom feministickom svete.
Tvoje aspekťáčky
Naše mestá sú patriarchát vpísaný do kameňa, skla a betónu
Príhovor iniciatívy Nebudeme ticho na antifašistickom pochode Zostávame v uliciach
Útok na Tepláreň, ktorá bola pre mnoho ľudí bezpečným miestom a hlavne komunitou, bol útokom proti tomu, aby sme sa spájali, podporovali sa, starali sa o seba. Bol to útok, ktorý nás mal zahnať naspäť za zatvorené dvere bez možnosti ozvať sa a meniť svet okolo seba. To však nedovolíme. Nedovolíme to kvôli Jurajovi a Matúšovi, nedovolíme to kvôli nám všetkým, čo tu stojíme, aj kvôli tým, čo tu nemôžu byť a potrebujú, aby sme neboli ticho!
Spoločne proti nenávisti
Myslíme na obete vraždy z nenávisti, ich blízkych a na všetkých LGBTI+ ľudí, ktorých miesto v tejto spoločnosti je opakovane spochybňované. Spoločne stojíme proti nenávisti. „Pokiaľ bude sexistické myslenie socializovať chlapcov ako ‚zabijakov‘, či už to majú byť pomyselní dobrí chlapíci, ktorí bojujú proti tým zlým, alebo vojaci, ktorí v imperializme zabezpečujú nátlakovú silu na podmanenie iných štátov a národov, patriarchálne násilie [nielen] na ženách a deťoch bude naďalej pokračovať. Keď po tieto roky došlo k príšerným násilným činom na verejnosti, ktoré spáchali mladí muži z rôzneho triedneho zázemia, spoločnosť ako celok tieto činy vždy jednoznačne odsúdila, ale málokedy ich dávala do súvislosti so sexistickým myslením." Z knihy bell hooks Feminizmus do vrecka.
Byť mužom znamená NEBYŤ
Elisabeth Badinter aj o homofóbii
Homofóbia súvisí s pocitmi strachu, menovite so strachom z rovnosti žien a mužov. Homofóbia odkazuje na utajený strach z vlastných homosexuálnych sklonov... Homofóbia, okrem toho, že poškodzuje homosexuálne orientovaných jedincov, prichádza draho aj heterosexuálov. Francúzska autorka Elisabeth Badinter napísala knihu o ťažkostiach s mužskou identitou, ktorú sme vydali v ASPEKTE pod názvom XY. Identita muža (1999). Príďte si ju prečítať do našej knižnice.
Antifašizmus musí byť feministický. Preto bojujeme za starostlivú spoločnosť
Príhovor iniciatívy Nebudeme ticho! z pochodu Povstanie pokračuje 2022
„Starostlivosť je snaha porozumieť druhej osobe a podporiť ju. Miesto odsudzovania pochopiť jej inakosť, jej situáciu. Podporiť ju, keď sa rozhodne pred svetom ukázať svoju queerness. Podporiť ju v rozhodnutí ísť na interrupciu, ale aj v rozhodnutí mať dieťa. Byť pri nej, keď sa odhodlá nahlásiť násilie, alebo keď o ňom chce hovoriť.“ Prečítajte si príhovor iniciatívy Nebudeme ticho!, ktorý odznel na antifašistickom festivale Povstanie pokračuje v pondelok 29. augusta 2022 v Bratislave.
Za dôstojné podmienky ľudí pracujúcich v školstve
Alexandra Ostertágová a aspekťáčky
Podporujeme protest pracovníčok a pracovníkov v školstve. V stredu 15. júna sa pridávame k protestujúcim na Námestí SNP v Bratislave. Školstvo patrí medzi sféry, v ktorých pracujú prevažne ženy. Učiteľky, upratovačky, kuchárky, psychologičky či vychovávateľky sa každodenne starajú o naše deti. Robia to, čomu sa hovorí reprodukčná práca – zabezpečujú, aby sme prežili ako jednotlivkyne a jednotlivci aj ako celá spoločnosť. Napriek tomu, že ide o životne dôležitú prácu, pláca za ňu na dôstojný život mnohokrát nestačí. Pripravili sme prehľad vybraných údajov o platovej situácii v školstve.
Keď historickú pamäť nahradia „hlboké ľudské príbehy"
Zuzana Maďarová
Plytkosť vo vzťahu k vlastnej minulosti, ochota zjednodušovať až na kosť a túžba po vzoroch – „lídroch“ v súčasnej chaotickej dobe má veľké dôsledky. Napríklad silný jednorozmerný antikomunizmus po roku 1989 pomáhal etablovať konzervatívny diskurz nielen na Slovensku, ale aj v ďalších postsocialistických krajinách. Stanovil rámce, v ktorých sa pohybujeme dodnes. Rámce politického konania, sociálnej politiky, ekonomickej imaginácie či rodových rolí. Komu by teda napadlo, že bojovníci proti komunizmu nie sú nevyhnutne hrdinovia? Alebo že tí, čo sa v nejakej chvíli správajú hrdinsky, sa v inej situácii zachovajú chrapúnsky?
Dnes sa tieto otázky uberajú smerom k prezidentskému palácu po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie trom členom antikomunistickej odbojovej organizácie Biela légia, ktorí boli zároveň prívržencami ľudáckeho režimu.
Cítiš sa bezpečne? Pár slov k MDŽ
Toto MDŽ by sme chceli hovoriť o bezpečnosti. Jedna z dôležitých vecí, o ktorú sa feministické autorky zaslúžili v oblasti medzinárodných vzťahov, je zmena chápania bezpečnosti. O nej sa premýšľa predovšetkým ako o bezpečnosti štátov a zabezpečovaní ich hraníc. Význam takejto bezpečnosti vnímame v posledných dňoch, keď vpád ruských vojsk ohrozuje ukrajinské hranice, mestá, budovy, možnosť rozhodovať o svojom osude a veľmi konkrétne ohrozuje ľudí. Práve na bezpečnosť ľudí, skupín ľudí či mimoľudského sveta sa snažia upozorňovať feministické a rodové štúdiá.
O Friedrichovi, ktorý nevie, že je kocúr, a o Melanie, ktorá vie, že je mačka: spomienka na aspekťácke čierne zázraky
V júni 2006 s nami v ASPEKTE žili dva čierne zázraky. V denníku SME bola rubrika, v ktorej ľudia písali o spolunažívaní s domácimi zvieratami. Keď nás - Janu Cvikovú a Janu Juráňovú - oslovili, aby sme o našom spoločenstve niečo napísali, vzniklo toto krátke pojednanie: trochu o "kocúroch" a trochu aj o nás. Fridriško a Melanka tu už s nami nie sú, ale ostávajú dôležitou súčasťou našej aspekťáckej pamäti.
