Poznámky krátke

Pokusy o zákaz interrupcií alebo ich obmedzenie tu máme od roku 1990 a odvtedy s neúnavnou vytrvalosťou pokračujú. Vďaka vytrvalej práci feministických organizácií a ďalšej občianskej spoločnosti sa zákaz nepodarilo presadiť. Podarilo sa však výrazne oklieštiť práva žien, ublížiť ženám, stigmatizovať ich. A návrhy, ktoré sú dnes v parlamente, k tomu opäť prispejú.

V parlamente sú ďalšie dva návrhy na obmedzenie prístupu k interrupciám, aj keď to nemajú v názve. Už je to šesť od konca augusta. Jeden je z dielne SNS, druhý predkladajú poslanci OĽANO s Richardom Vašečkom - v princípe je to rovnaký návrh ako ten, čo minulý týždeň tesne neprešiel do druhého čítania. Oba sa snažia obísť pravidlá rokovacieho poriadku NRSR, podľa ktorých sa v priebehu šiestich mesiacov nemôže hlasovať viackrát o tej istej veci. Všetkým už musí byť jasné, že tu nejde o blaho ľudí. Keby politické strany s takou istou vervou bojovali proti chudobe, zlým pracovným podmienkam, nespravodlivým mzdám a kvalitnému zdravotníctvu a školstvu, žili by sme v lepšej krajine.

Aj keď kandidátky na prezidentský post nie sú na Slovensku až takou raritou, predstava „ženy-prezidenta“ vzbudzuje u mnohých nielen prekvapenie, ale aj nevôľu. Naznačuje to napríklad tvrdošijné používanie mužského rodu na označovanie kandidátky na prezidentku, pričom slovenčina slovo „prezidentka“ dobre pozná. Agendu politických aktérok a aktérov považujem za oveľa dôležitejšiu než ich rod, ale v kontexte súčasného diania sa mi javí možnosť mať prezidentku ako ozaj dôležitá vec.

Zmenu vedomia nemožno nastoliť zákonom. Je vždy zložitejšia a je isté, že na rozdiel od radikálnych a tvrdých riešení sa z nej nedá tak ľahko vytĺkať politický kapitál. Ak istá skupina ľudí v spoločnosti začne hovoriť o „vraždení neviniatok“, mnohí a mnohé zľaknú sa a pridajú sa k pochybnému a nebezpečnému diskurzu.