Poznámky krátke

Naše MDŽ alebo Máme Dosť Žvástov

Máme Dosť Žvástov okolo MDŽ. Máme Dosť Žúrovania na náš účet. Majme Deň Žien po našom, aby sme si spoločne zopakovali, na čom nám záleží. Prečo sme tu, prečo tu ešte chceme byť, či a prečo nás tu treba.

Všetky sme potencionálne vražedkyne?

Vyberáme z knihy Možnosť voľby

Zmenu vedomia nemožno nastoliť zákonom. Je vždy zložitejšia a je isté, že na rozdiel od radikálnych a tvrdých riešení sa z nej nedá tak ľahko vytĺkať politický kapitál. Ak istá skupina ľudí v spoločnosti začne hovoriť o „vraždení neviniatok“, mnohí a mnohé zľaknú sa a pridajú sa k pochybnému a nebezpečnému diskurzu.

Prečo slovensko-český Aspekt?

O spolupráci vo feministickom hnutí

Vedeli ste, že feministický kultúrny časopis Aspekt vznikol ako slovensko-české periodikum? V prvom čísle Aspektu v roku 1993 o tom píšu členka „redakčného matronátu“ Jiřina Šiklová a spoluzodpovedná redaktorka Jana Cviková. Úvodník reflektuje rozdelenie Československa ako mužskú politiku delenia a odluky, proti ktorej chcú zakladateľky Aspektu postaviť „ženskú kultúru spolupráce a spolupatričnosti“. 

Konajme proti násiliu

„Konajme proti násiliu tým, že budeme krok za krokom vytvárať spoločnosť, v ktorej sa budú dobre a bezpečne cítiť ľudia bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, akú majú farbu pokožky, v čo veria alebo koho milujú." Príhovor zo spomienkového pochodu za spravodlivosť pre zavraždeného Henryho Johna Acordu.

Videla všetkým a všetkému pod kožu

Spomienka na Jaroslavu Blažkovú

Prečítajte si, čo na spomienkovom podujatí v Bratislave o nedávno zosnulej spisovateľke Jaroslave Blažkovej a o vzácnosti medzigeneračného priateľstva povedala spisovateľka a vydavateľka Jana Juráňová.

 

Pozrite si diskusný večer o migrácii

Pozrite si videozáznam z  diskusného večera švajčiarsko-slovenskej spisovateľky Ireny Brežnej  a nemeckej výtvarníčky Anny Witt, ktorý sa konal 15. júna 2016, v rámci výstavy Strach z neznámeho v Kunsthalle Bratislava.

O sexuálnom obťažovaní žien

V uplynulých mesiacoch sa do mediálneho priestoru dostala téma sexuálneho násilia. Potvrdilo sa, že známi muži v Hollywoode mohli roky beztrestne obťažovať a zneužívať ženy, pretože všetci naokolo zatvárali oči. O prípadoch sexuálneho násilia sa začalo hovoriť naprieč krajinami, odhalili významných politikov, európskych úradníkov, umelecké ikony... Na sociálnych sieťach sa rozšírila kampaň #metoo, ktorá jasne ukázala, že ženy čelia sexuálnemu obťažovaniu takmer na každom kroku bez ohľadu na to, kde žijú.

Načo je nám ľudskoprávny a rodový prístup v diskusii o pôrodníctve?

Súčasná diskusia o pôrodnej starostlivosti je miestami zarážajúco necitlivá a zároveň poukazuje na mnoho spoločenských fenoménov a mnoho potrieb. Poukazuje na to, že ľudskoprávne a rodové hľadisko sú potrebné pre konštruktívnu diskusiu a pre holistické a dlhodobé riešenie problému. Odhaľuje skutočnosť, že systémové riešenie problému je nevyhnutné. A potvrdzuje aj to, že prelamovanie rodového ticha bolí – ženy, ktoré sa rozhodnú prehovoriť o svojich skúsenostiach a prekonať spoločenské tabu, musia znášať nepríjemné dôsledky a dostávajú sa do situácie, keď sa musia obhajovať a brániť.   
 

Feminizmy a divadlo na Slovensku od 90. rokov 20. storočia

S Ivetou Škripkovou o feministickom a gynokritickom divadle

V knižnici ASPEKTU sme s riaditeľkou Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, dramatičkou, režisérkou a dramaturgičkou Ivetou Škripkovou diskutovali o jej práci v divadle a interdisciplinárnej dizertačnej práci Femini[(ta)-(izácia)]zmy a divadlo zameranej na teatrológiu a umenovedu. Prečítajte si posudok, ktorý napísala filozofka Ľubica Kobová.

V živote človek potrebuje optimizmus, ak ho má prežiť. Za Jaroslavou Blažkovou

Z Kanady prišla začiatkom minulého týždňa stručná správa od spisovateľkinho staršieho syna Andreja: Mama dnes zomrela. Viac neskôr. Čo dodať? K pocitu smútku sa pripájajú úsmevné spomienky na múdru ženu, neskonale láskavú i hravú priateľku a spisovateľku, ktorú humor neopúšťal nielen v jej textoch pre deti a dospelých či v bežných rozhovoroch, ale ani v najťažších chvíľach. Vo svojom živote ich zažila veru nemálo, či už išlo o existenčné balansovanie pod nosom socialistickej a patriarchálnej cenzúry, emigráciu do Kanady v roku 1968 a následnú stratu jazyka aj spisovateľskej dráhy, o vlastné zdravotné problémy alebo odprevádzanie ťažko chorého manžela a napokon aj mladšieho syna.