Texty múdre

Keď siahnete na jednu z nás, postavíme sa proti vám spoločne

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho, 18. 10. 2021

„Znova tu stojíme a nie sme ticho. Lebo zákon, ktorý‎‎ sa vydáva za pomoc tehotným ženám, je v skutočnosti ďalším násilím zo strany štátu a iných inštitúcií. Je dlhodobou snahou o upevnenie dozoru nad životmi a telami nielen žien, ale aj ďalších ľudí s maternicou. Návrhy zákonov, ktorými sa ich predkladatelia a predkladateľky snažia obmedziť prístup k interrupciám, nikdy nie sú pomocou. Ubližujú. A najviac ubližujú tým najzraniteľnejším.“ Prečítajte si príhovor iniciatívy Nebudeme ticho z protestov, ktoré sa konali 18. októbra 2021.

Záznam z prezentácie anglického prekladu Mojich 7 životov

Memoárový rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou – vyšiel v Knižnej edícii ASPEKT v troch vydaniach a aj v elektronickej forme. Spisovateľka Jana Juráňová sa zhovárala so svojou kolegyňou z Rádia Slobodná Európa, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Kniha vyšla v preklade do nemčiny, češtiny, maďarčiny a 15. októbra 2021 vyjde v angličtine. Pozrite si záznam z prezentácie anglického prekladu, kde sa so spisovateľkou a autorkou knihy Janou Juráňovou a s dcérou Agneše Kalinovej, prekladateľkou Juliou Sherwood rozprával Peter Brod, bývalý kolega Kalinovej z Rádia Slobodná Európa.

Rodovo podmienené násilie v čase pandémie na Slovensku

Ema Brunovská

Pandémia Covid-19 ovplyvnila životy nás všetkých. Aby sme zamedzili šíreniu vírusu, nosíme rúška a dodržiavame fyzický odstup, v čase zhoršenej situácie však vlády po celom svete obmedzili aj stretávanie rodín, blízkych, priateľov či kolegýň. Zažili sme úplný lockdown a na niekoľko týždňov sme sa ocitli v izolácii, bez možnosti osobného kontaktu s okolím. Jedným z dôsledkov protipandemických opatrení je tzv. pandemický paradox: opatrenia vychádzajú z predpokladu, že domov predstavuje pre všetkých bezpečné miesto, kde sa môžu ukryť pred vírusom, no v skutočnosti je domov počas pandémie miestom, kde ženy čelia zvýšenému riziku rodovo podmieneného násilia (Bradbury‐Jones & Isham, 2020, s. 2048). Aké sú teda dôsledky protipandemických opatrení a samotnej pandémie pre ženy zažívajúce násilie a pre ich deti? Ako pandémia ovplyvnila situáciu organizácií, ktoré im poskytujú pomoc? Aj na to som sa pýtala pracovníčok z centier, ktoré poskytujú podporné služby ženám zažívajúcim násilie na Slovensku. 

Za bránami olympijských hier

Zuzana Maďarová

Dlhodobá kritika veľkých športových podujatí upozorňuje najmä na ich súvislosti so sociálnymi problémami ako chudoba, bezdomovectvo, porušovanie ľudských práv, porušovanie práv zvierat či na negatívne dôsledky pre životné prostredie. Každý z týchto javov je pritom rodovo podmienený a treba ho vnímať v širších súvislostiach rodovej nerovnosti.

Annemarie Schwarzenbach: Interview bez reportéra

Švajčiarska spisovateľka, novinárka, fotografka, výnimočný dobový zjav Annemarie Schwarzenbach (1908 – 1942) a jej autointerview: Uvedené fakty zodpovedali pravde – sama som sa tomu čudovala –, ale je to proste tak: Fakty vypovedajú málo a nevysvetľujú nič. Prečo som sa stala spisovateľkou? Veď existujú aj iné povolania.

Ženy Novembra na Noci divadiel

Odohrával sa november 1989 výlučne na námestiach veľkých miest? Bolo typickým príkladom vzdoru proti politickej moci účasť na demonštrácii, prípadne aktívne vystúpenie na tribúne? Akú úlohu v Nežnej revolúcii (pred ňou aj po nej) zohrával každodenný odpor? Pozrite si video z podujatia, ktoré organizovalo Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici.

Strašná pomsta

Z druhých bitevných polí, z revolučných tribún, z parlamentných siení vyháňajú zamatoví revolucionári svojimi doráňanými lakťami všetko ženské von. Konečne zasa sami medzi svojimi. Kázaním: žena, bola si zvedená na zlú cestu, spamätaj sa, ju posielajú naspäť k deťom, k opisovaniu svojich uznesení poškodzujúcich záujmy žien, k vareniu kávy, k umývaniu dlážky, k bežiacemu pásu, k súťaži o najkrajšie prsia." Švajčiarsko-slovenská spisovateľka Irena Brežná ako prvá reflektovala na začiatku 90. rokoch situáciu žien v novembri 1989 a po ňom. Vyberáme úryvok z prózy, ktorá vyšla v preklade Jany Cvikovej v časopise Aspekt 1/1993 Mýtus krásy

Jana Juráňová o moci, solidarite, starnutí a literatúre

Čo si spoluzakladateľka ASPEKTU, spisovateľka a prekladateľka Jana Juráňová myslí o mýte, že feministky sa snažia o emancipáciu spoločnosti, pretože sú frustrované a nahnevané? „Síce to tak nie je, ale aj keby to tak bolo, tak čo? Sú predsa skupiny obyvateľstva, ktoré majú dôvod byť frustrované, napríklad chudobní ľudia, a najmä chudobné ženy. Aj keď títo ľudia sú často bez hlasu. Čo je na tom, že niekto je nahnevaný na vlastnú situáciu a chce ju zmeniť?“ Vypočujte si podcast V ženskom rode, v ktorom sa s Janou Juráňovou rozprávala Katarína Strýčková.

November ako proces alebo praktická „nežná“

Úryvok z knihy Zuzany Maďarovej Ako odvrávať novembru 1989

„Naprieč rozhovormi sa vinú konštatovania o ‚praktických‘ ženách nežnej revolúcie. Takýto rámec, ktorý odlišuje materiálnu a ideovú stránku revolúcie, sa objavuje v dvoch podobách – účastníčky rozhovorov v priebehu rozprávania prichádzajú k explicitným konštatovaniam o tom, že ženy boli v revolúcii ‚jediné praktické‘, alebo takýto príbeh konštruujú prostredníctvom opisov konkrétnych aktivít budovania a udržiavania hnutia, práce z oblasti starostlivosti a ďalších podrobných aktivít, ktorých aktérkami boli predovšetkým ženy, resp. verejnosť, konštruovaná ako symbolická feminínna aktérka.“ Prečítajte si úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti.