Texty múdre

Dekolonizujme umění! Dlouhý, těžký a vzrušující boj

ASPEKT vyberá

Pri príležitosti prednášky francúzsko-reunionistickej politickej teoretičky, feministky a aktivistky Françoise Vergès v Bratislave vyberáme jej text o dekolonizácii umenia, ktorý vyšiel na portáli artalk.cz: Ztracené dědictví lze tedy znovu nalézt jen za cenu velkého úsilí. Prosadit si autonomii, vytvořit vlastní zónu odporu a pak ji, jak je to jen možné, propojit s dalšími zónami odporu… A oprostit se od jha velkého oficiálního národního narativu, abychom se tak znovu zmocnili vlastního příběhu, psali ho sami, ukázali svůj vlastní pohled na věc, říká Kader Attia. [10] Musíme se odnaučit, abychom se mohli začít znovu učit, rehabilitovat všechny poškozené smysly – zrak, sluch, hmat, čich –, ale také se znovu naučit mlčet.

Trpiace hrdinky?

O vzťahu konzervatívneho a antikomunistického diskurzu v utváraní kolektívnej pamäti

„Čitateľstvo vstupuje do priestoru absolútnych hodnôt, kde spochybnenie naratívu pôsobí ako spochybnenie žien – či už hrdiniek, alebo obetí – a ich skúseností.“ Prečítajte si článok Zuzany Maďarovej, ktorý sa sleduje, aké typy subjektivity a feminity predstavujú životné príbehy žien, ktoré sú ukotvené v širšom diskurze antikomunizmu.

WikiGap 2022

Ženy a feministické témy patria do Wikipédie

V ASPEKTE sme pripravili zoznam podnetných žien z histórie i súčasnosti, organizácií i tém, ktoré by v najväčšej internetovej encyklopédii Wikipédia nemali chýbať. Nechajte sa nimi inšpirovať a príďte (osobne alebo online) v sobotu 7. mája 2022 na podujatie WikiGap 2022.

Čo vieme o porušovaní reprodukčných a sexuálnych práv počas pandémie

Rešerš odborných štúdií a výskumu

Pandémia trvá už druhý rok. Aký je počas nej  prístup dievčat, žien či LGBTQI ľudí k reprodukčným právam? Prečo je sexuálne a reprodukčné zdravie otázkou ľudských práv? A čo všetko vieme o dostupnosti služieb v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia počas pandémie COVID-19? Pripravili sme pre vás rešerš odborných štúdií a výskumu v problematike reprodukčných a sexuálnych práv počas pandémie COVID-19.

Prvá aspektovská kniha: Príbeh lásky storočia Märty Tikkanen

25 rokov Knižnej edície ASPEKT

K 25. výročiu Knižnej edície ASPEKT prinášame nahliadnutie do vybraných titulov aspektovských kníh. Ako prvú predstavíme prvý titul knižnej edície Príbeh lásky storočia fínskej spisovateľky píšucej po švédsky Märty Tikkanen.

Opozícia voči pojmu rod

Zuzana Maďarová

„To, čo sledujeme v uplynulom období, však nie je len návrat starého javu a antifeministickej opozície, ako ju poznáme z minulosti. Teoretičky a aktivisti z rôznych kútov sveta tvrdia, že súčasná opozícia proti „pojmu rod“ je súčasťou širšieho úsilia presadzovať nové formy a obsahy politického zriadenia, ako aj predstavy ľudského spoločenstva. Nejde teda len o snahu zastaviť alebo zvrátiť niektoré politiky – ako napríklad posun v oblasti ľudských práv žien na trhu práce – ale o etablovanie nového spoločenského a politického poriadku (Graff – Korolczuk, 2021)." Prečítajte si článok Zuzany Maďarovej, v ktorom načrtáva vývoj na Slovensku v kontexte globálneho protirodového hnutia a silnej ekonomickej, sociálnej a politickej pozície protirodových aktérov a aktérok, ako aj v kontexte zvyšujúcej sa sociálnej nerovnosti a destabilizácie ľudskoprávnych a feministických organizácií, ku ktorej dochádza uplynulých asi 20 rokov.

Keď siahnete na jednu z nás, postavíme sa proti vám spoločne

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho, 18. 10. 2021

„Znova tu stojíme a nie sme ticho. Lebo zákon, ktorý‎‎ sa vydáva za pomoc tehotným ženám, je v skutočnosti ďalším násilím zo strany štátu a iných inštitúcií. Je dlhodobou snahou o upevnenie dozoru nad životmi a telami nielen žien, ale aj ďalších ľudí s maternicou. Návrhy zákonov, ktorými sa ich predkladatelia a predkladateľky snažia obmedziť prístup k interrupciám, nikdy nie sú pomocou. Ubližujú. A najviac ubližujú tým najzraniteľnejším.“ Prečítajte si príhovor iniciatívy Nebudeme ticho z protestov, ktoré sa konali 18. októbra 2021.

Záznam z prezentácie anglického prekladu Mojich 7 životov

Memoárový rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou – vyšiel v Knižnej edícii ASPEKT v troch vydaniach a aj v elektronickej forme. Spisovateľka Jana Juráňová sa zhovárala so svojou kolegyňou z Rádia Slobodná Európa, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Kniha vyšla v preklade do nemčiny, češtiny, maďarčiny a 15. októbra 2021 vyjde v angličtine. Pozrite si záznam z prezentácie anglického prekladu, kde sa so spisovateľkou a autorkou knihy Janou Juráňovou a s dcérou Agneše Kalinovej, prekladateľkou Juliou Sherwood rozprával Peter Brod, bývalý kolega Kalinovej z Rádia Slobodná Európa.

Rodovo podmienené násilie v čase pandémie na Slovensku

Ema Brunovská

Pandémia Covid-19 ovplyvnila životy nás všetkých. Aby sme zamedzili šíreniu vírusu, nosíme rúška a dodržiavame fyzický odstup, v čase zhoršenej situácie však vlády po celom svete obmedzili aj stretávanie rodín, blízkych, priateľov či kolegýň. Zažili sme úplný lockdown a na niekoľko týždňov sme sa ocitli v izolácii, bez možnosti osobného kontaktu s okolím. Jedným z dôsledkov protipandemických opatrení je tzv. pandemický paradox: opatrenia vychádzajú z predpokladu, že domov predstavuje pre všetkých bezpečné miesto, kde sa môžu ukryť pred vírusom, no v skutočnosti je domov počas pandémie miestom, kde ženy čelia zvýšenému riziku rodovo podmieneného násilia (Bradbury‐Jones & Isham, 2020, s. 2048). Aké sú teda dôsledky protipandemických opatrení a samotnej pandémie pre ženy zažívajúce násilie a pre ich deti? Ako pandémia ovplyvnila situáciu organizácií, ktoré im poskytujú pomoc? Aj na to som sa pýtala pracovníčok z centier, ktoré poskytujú podporné služby ženám zažívajúcim násilie na Slovensku. 

Za bránami olympijských hier

Zuzana Maďarová

Dlhodobá kritika veľkých športových podujatí upozorňuje najmä na ich súvislosti so sociálnymi problémami ako chudoba, bezdomovectvo, porušovanie ľudských práv, porušovanie práv zvierat či na negatívne dôsledky pre životné prostredie. Každý z týchto javov je pritom rodovo podmienený a treba ho vnímať v širších súvislostiach rodovej nerovnosti.