Texty múdre

O kostlivcoch v skrini

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

„Ak budeme vedieť o kostlivcoch v skrini našich dejín a nebudeme ich tam viac schovávať, nebudú strašiť. Neobliekajme ich do uniforiem a nerobme z nich kultúrne vzory. Radšej sa na nich učme anatómiu našej národnej pamäti.“ Prečítajte si reakciu spisovateľky Jany Juráňovej na plazivé prejavy fašizmu v našej spoločnosti.

Bezútešné dni sa radili k sebe

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

„V tej chvíli aj Tajovskému začali tiecť slzy. Všetci sme plakali nahlas. Na naše otázky, čo s nami bude ďalej, premohol bolesť zo zrady a svojím charakteristickým 'nebojte sa, nakoniec bude dobre,' v nás vzbudzoval vieru.
'Aj keby celý svet upadol do novej vojny, musí zvíťaziť právo. Spravodlivosť a pravda sa nikdy nedali nadlho umlčať, nedajú sa ani teraz.'“
Spisovateľka Hana Gregorová spomína na udalosti po vyhlásení Slovenskej republiky v marci 1939. 

Vladárstvo v rodine

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Obludnosť ustanovení zákona vo vzťahu k postaveniu ženy v spoločnosti a v rodine obsahovali záverečné slová spravodajcu: „...mnohé povolania ukladajú občanom povinnosť hrdinstva a prípadne aj obeť života. Stav manželský a materstvo je takým svätým povolaním, ktoré vyžaduje tiež hrdinskosť, a ak je treba, i obeť života." Historička Katarína Zavacká cituje vo svojej štúdii tesnopiseckú správu zo zasadnutia Snemu Slovenskej republiky z roku 1939. Čítajte najnovšiu antifašistickú čítanku.

Traumatizovaná spoločnosť

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Do antifašistickej čítanky sme pre vás vybrali úryvok z knihy Trauma a uzdravenie profesorky psychiatrie Judith Lewis Herman. Dočítate sa, že aj spoločnosť môže byť traumatizovaná a čo je kľúčom k jej uzdraveniu.

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Už dlho a rôznymi spôsobmi upozorňujeme na nebezpečné nenávistné tendencie v spoločnosti nielen na Slovensku. Hoci sa do centra verejnej diskusie dostali až po zvolení fašistov do parlamentu, usídľujú sa tu už dlho, prejavujú sa rôzne a sú namierené proti viacerým skupinám obyvateľstva. Nečinne sa tomu nebudeme prizerať ani ďalej, a preto otvárame ružovú antifašistickú čítanku ASPEKTU.
 

Kto sa bojí Medzinárodného dňa žien?

„Medzinárodný deň žien, ktorý sme na Slovensku poznali skôr vo forme akejsi heslovitej skratky MDŽ, s ktorou spoza chrbta vystrelila ruka s kvetmi (a fľašou lacného brandy), odkazuje na viacero historických udalostí i neudalostí.“ Čítajte o význame a histórii MDŽ v texte Ľubice Kobovej.

Ženská národná rada

24. februára 1924 bola založená Ženská národná rada. Jej vznik bol významným krokom k rozvíjaniu a zveľaďovaniu ženského emancipačného hnutia v novovzniknutom Československu. Prečítajte si viac.  

Obrus, klinčeky a rodová demokracia – téma (nielen) na MDŽ

Jana Cviková na konci minulého storočia napísala: „Dnes si chcem pomenovať tento deň nanovo, chcem mu vrátiť zmysel ako dňu pripomínajúcemu ľudské práva žien aj v dnešnej (patriarchálnej) SR, ktorá pri formovaní demokracie pričasto ´zabúda´ zaradiť do svojich priorít demokraciu rodovú.“ Tento text je aktuálny aj dnes. Veď rodovú demokraciu potrebujeme aj v roku 2016!

Histórie žien: ako si ženy volebné právo vymohli

Vybrali sme úryvok zo štúdie Ľubice Kobovej Načo je (komu) volebné právo? Jeden z príbehov volebného práva žien na Slovensku. Prečítajte si o politickom aktérstve žien v minulosti, o zápase za ženské volebné právo na začiatku 20. storočia. Celú štúdiu nájdete v aspektovskej publikácii Histórie žien (ASPEKT 2007).

Feminizmus a antifašizmus v texte Virginie Woolf

Ako súvisí patriarchát a fašizmus? Prečo je feminizmus vo svojej podstate antifašistický? Čítajte mrazivo aktuálny úryvok z knihy Virginie Woolf Tri guiney, ktorá vyšla v roku 1938.