Zuzana Maďarová
Spoločenstvo aj „vlastná izba“ ako predpoklad politického vzdoru
Aktérstvo formulované v rozhovoroch nadobúda sociálny, vzťahový rozmer, ktorý v historických príbehoch o hrdinoch – či už sú to disidenti, alebo revolucionári – spravidla absentuje. Zviditeľňujú sa pritom nielen pozitívne aspekty sociálnych väzieb, ale aj to, ako sa prostredníctvom nich ľudia stávajú zraniteľnými (Butler, 2004, 2020). Aktérky sa v rozhovoroch stávali zraniteľnými ako občianky vo vzťahu k mocenským zložkám, a to práve pre väzby k partnerom, Bohu, kamarátkam či kamarátom, rodičom alebo politickému režimu. Tie isté vzťahy, ktoré predstavovali bezpečie, dôveru a blízkosť, znamenali neistotu, sprítomnenie zraniteľnosti a riziko násilia.
Trpiace hrdinky?
„Čitateľstvo vstupuje do priestoru absolútnych hodnôt, kde spochybnenie naratívu pôsobí ako spochybnenie žien – či už hrdiniek, alebo obetí – a ich skúseností.“ Prečítajte si článok Zuzany Maďarovej, ktorý sa sleduje, aké typy subjektivity a feminity predstavujú životné príbehy žien, ktoré sú ukotvené v širšom diskurze antikomunizmu.
Z časopriestoru ilustrátoriek na prelome 60. a 70. rokov v Československu
Ale veď, poviete možno, my sme vás požiadali, aby ste hovorili o ženách a ilustrácii – čo to má spoločné s vlastnou izbou?
Prečo varechový protest?
Varecha nám všetkým pomáha zabezpečovať jedlo pre seba aj druhých, je nástrojom starostlivosti. Varechu mnoho ľudí považuje za nástroj pre ženy, lebo varenie vnímajú ako „ženskú“ prácu. Varecha sa môže javiť ako symbol submisívnosti a úslužnosti.
Lenže varecha je nedocenená. Tak ako starostlivosť. Varecha sa ľahko zmení na subverzívny nástroj. Varecha je nebezpečná.
Nebudeme ticho ani po voľbách
Ak sa vytvorí ďalší tlak na obmedzovanie ľudských práv, bude nesmierne dôležitá práve občianska angažovanosť a mobilizácia za spravodlivú spoločnosť pre všetkých. Mimochodom, dôležité bude sledovať aj nastavenie pravidiel fungovania a financovania mimovládnych organizácií, čo je jeden z nástrojov, ako posilniť alebo oslabiť občiansku spoločnosť.
Žarty bokom
Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, robíte si žarty zo žien v ťažkej životnej situácii? Sú vám na smiech ľudia, čo nevedia uživiť väčšiu rodinu? Smejete sa tým, čo si nemôžu dovoliť antikoncepciu, pretože ste zakázali hradiť ju zo zdravotného poistenia? Strieľate si zo žien, ktoré žijú v násilných vzťahoch? Z tých, ktoré prežili znásilnenie a majú pred sebou nesmierne náročné životné rozhodnutia?
November ako proces alebo praktická „nežná“
„Naprieč rozhovormi sa vinú konštatovania o ‚praktických‘ ženách nežnej revolúcie. Takýto rámec, ktorý odlišuje materiálnu a ideovú stránku revolúcie, sa objavuje v dvoch podobách – účastníčky rozhovorov v priebehu rozprávania prichádzajú k explicitným konštatovaniam o tom, že ženy boli v revolúcii ‚jediné praktické‘, alebo takýto príbeh konštruujú prostredníctvom opisov konkrétnych aktivít budovania a udržiavania hnutia, práce z oblasti starostlivosti a ďalších podrobných aktivít, ktorých aktérkami boli predovšetkým ženy, resp. verejnosť, konštruovaná ako symbolická feminínna aktérka.“ Prečítajte si úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti.
Nová kniha v predpredaji: Ako odvrávať novembru 1989
Nová kniha Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti skúma možnosti feministických prístupov ku kánonu politického či historického myslenia na konkrétnom prípade novembra 1989.
Kniha vyjde začiatkom novembra 2019, no už teraz si ju môžete objednať v predpredaji so zľavou 25% a uhradíme za vás aj poštovné.
Predpredajová akcia platí do 11. novembra 2019.
Čo prezradila analýza novembra 1989
Vstup marginalizovaného hlasu do verejného priestoru sprevádza protirečenie, vzbudzuje odpor. Je totiž volaním po novej paradigme: „vyžaduje, aby sme sa naučili hovoriť a počúvať novým spôsobom.“ (hooks, 1989, s. 38)Táto publikácia pomenúva formy zneviditeľňovania žien v naratívoch novembra 1989, prináša do dominantného diskurzu príbehy rôznych žien, usiluje sa zviditeľniť (nielen) ich marginalizované hlasy, a odvráva tak zjednodušujúcim tendenciám prezentovať november 1989 ako jednorazovú historickú udalosť, ktorú vo veľkých mestách realizovala hŕstka mužov. Keďže touto prácou odvrávam prevládajúcej podobe kolektívnej pamäti, podľa upozornenia bell hooks počítam s odporom. Súčasne však verím, že môže prispieť k volaniu po nových, rozrôznených spôsoboch počúvania a rozprávania príbehov o nežnej revolúcii.