Keby som mala syna

„Oproti mne na červenej plyšovej stoličke zamyslene sedí mladý muž a pije kokakolu. Hoci je iba jedenásť hodín predpoludním, v Mestskej kaviarni na prvom poschodí pianista v čiernom smokingu diskrétne hrá evergreen. Klenbovité obloky hľadia na slnkom zaliate fasády okolo námestia. Začína sa jar, vzduch ešte vonia chladom, vlhkom a snehom. Mladý muž sa chvíľu díva von oknom, potom na klaviristu, a napokon sa obráti na mňa. ´Toto nie je nič pre mňa, ja sem nepatrím.´“

Prečítajte si prózu Slavenky Drakulić, ktorá bola uverejnená v časopise Aspekt 2-3/1995.

Časopis Aspekt 2-3/1995 je dostupný v Knižnici ASPEKTU.