Ako citlivý je váš jazyk?

[3]Žijeme v temnom svete generického maskulína a rodovo nekorektného jazyka. My ženy sa musíme hľadať medzi klientmi, susedmi, občanmi, kolegami, študentmi a neraz z nás aj v práci robia nielen zamestnancov, ale aj celkom konkrétne záhradníkov, manažérov či predavačov. Nedbať na ženský rod v reči a komunikácii je hlboko zakorenený zvyk; oslovujú nás tak úrady, hovoria tak o nás médiá a ľudia – bez ohľadu na pohlavie – to môžu vnímať ako samozrejmosť. Veď tomu predsa všetci rozumejú a vypisovať všade oba rody je zdĺhavé, otravné, zbytočné. No, nie je. (...)

Jazykovými otázkami z pohľadu rodovej (ne)rovnosti sa zaoberá feministická lingvistika. Za podstatu toho, že v zobrazovaní žien a mužov v jazyku je nepomer, považuje skutočnosť, že muž a mužské sa vníma ako prototyp človeka a ľudského, zatiaľ čo žena a ženské sa chápe ako odvodené, podriadené, neviditeľné alebo príznakové. Potvrdzuje to aj jazykový mechanizmus zvaný generické maskulínum, píše sa v Analýze významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka [4], ktorá vyšla v rámci národného projektu Inštitút rodovej rovnosti. „V prípade kritiky generického maskulína ide o podporu zviditeľňovania žien, a nie o vylúčenie používania gramatického generického maskulína zo slovenského jazyka. Uvažovanie o rodovo kompetentnom používaní jazyka chce prispieť k bohatšiemu využívaniu možností slovenčiny v podobe čo najinkluzívnejšieho používania jazyka, ktoré vychádza zo skutočnosti, že jazyk sa podieľa na formovaní skutočnosti a že inkluzívne používanie jazyka sa neuskutočňuje len použitím jednotlivých slov, ale na ploche jazykového celku (vety, odseku, textu/prehovoru), a predovšetkým v konkrétnom kontexte,“ uvádzajú v úvodnej kapitole Jana Cviková a Jana Juráňová.

Celý článok Sone Hrúzikovej si môžete prečítať na: naskurnik.sk [5]