Správa o umieraní matky nie je veľmi rozšírenou literárnou témou. Slovenská filozofka a spisovateľka sa ňou pokúša zvládnuť dlhé a bolestné odchádzanie blízkeho človeka. Jej „správa“ v procese písania košatie a prináša plastický obraz matky a jej života, ako aj dobového a geografického kontextu, v ktorom sa odohrával.
Správa o umieraní matky nie je veľmi rozšírenou literárnou témou. Slovenská filozofka a spisovateľka sa ňou pokúša zvládnuť dlhé a bolestné odchádzanie blízkeho človeka. Jej „správa“ v procese písania košatie a prináša plastický obraz matky a jej života, ako aj dobového a geografického kontextu, v ktorom sa odohrával.
Kniha Stalo sa bola po svojom papierovom vydaní v roku 2005 nominovaná na cenu Anasoft litera. Spisovateľka a filozofka Etela Farkašová sa v roku 2018 stala držiteľkou ceny Anasoft litera za román Scenár (Vyd. SSS).
Knižku si môžete objednať na webovej stránke: www.martinus.sk [5].
Cez otvorené dvere počujem, ako stená, podchvíľou idem k nej, pohladím ju po líci, už sa málo zhovárame, ponajviac o tom, či bolí viac alebo menej, všimla som si, že v posledných dňoch začala používať zdrobneliny, hoci predtým to nikdy nemala vo zvyku: chyť mi hlávku, povie potichu, alebo: bruško, moje bruško, prečo tak bolí, o brušku hovorí najčastejšie. Raz v noci, keď som ju preobliekala, mi znenazdania povedala: mamička, mama, a ja som ju vzápätí oslovila krstným menom, tak ako jej hovorievali v miškolcovskom období, neboj sa, Maňuška, som pri tebe.
Sedím pri jej posteli, kŕmim ju po malých lyžičkách, podchvíľou odvracia hlavu k stene, nechcem, nedávaj mi už, odtláča lyžičku rukou, stenčenou, pokreslenou čoraz výraznejšie vystupujúcimi žilkami - premýšľam, či jestvuje vôbec súvislosť medzi tým, ako človek žije a ako potom odchádza zo svojho života.
Kým tu bola, neuvedomovala som si, koľko z nej ostalo pre mňa nespoznaného.
Keď sme sa vracali z cintorína, teta E. mi povedala: Do zeme vošli s ňou aj jej tajomstvá. pochybovačne som sa na ňu pozrela, tajomstvá azda nie, namietla som, v mojich predstavách by sa takáto veta hodila k celkom iným životom, nie k maminmu, síce nie ľahkému, ale priamočiaremu, zdalo sa mi, že aj priezračnému, s priezračnými cieľmi aj spôsobmi, akými sa ich usilovala uskutočňovať. Takmer by som sa bola pustila s tetou do polemiky, o akých tajomstvách rozpráva, predo mnou ich iste nemala, nedalo sa to pri našom otvorenom vzťahu ani predpokladať. Ak si odmyslím malicherné spory, vychádzali sme vždy dobre, zvykli sme si hovoriť spolu o veciach, ktoré sme pokladali za dôležité. Pomyslela som si, že teta E. nemôže o nej vedieť toľko ako ja, hoci u nej trávievala letá po veľa rokov a boli si veľmi blízke, ja som ju najlepšie poznala, pomyslela som si. (Skladám si jej život z jednotlivých spomienok, útržkov rozhovorov, všetky tieto moje záznamy, aby som do nej čo najlepšie dovidela, hrubý obal s popísanými papiermi.) Veru, povedala teta E., všetko vojde s človekom do zeme, tak aj s tvojou mamou.
