Kniha, ktorá ma učí láskavosti a je ku mne láskavá

Pravidlá patriarchátu a kapitalizmu ovplyvňujú celý náš život. Zasahujú do vzťahov, či už partnerských, priateľských, alebo akýchkoľvek iných. Formujú náš pohľad na seba a naše okolie, na to, čo je správne, čo nesprávne, etické či neetické, aké správanie je vhodné a aké, naopak, nevhodné, čo je nežiaduce a čo sa od nás očakáva vo vzťahoch, v sexe, priateľstvách. Množstvo klasických partnerských príručiek zotrváva pri konvenčných pravidlách, to však nie je prípad publikácie Přepisovat pravidla: Antiprůvodce láskou, sexem a vztahy od Meg-John Barker.

Knihu som začala čítať spoločne s partnerom v čase, keď sme prežívali partnerskú krízu. Na stole sme mali aj možnosť rozchodu, no snažili sme sa komunikovať a vyriešiť cyklus opakujúcich sa problémov. Navštevovali sme individuálnu i spoločnú terapiu, ktorá priniesla svoje ovocie. Keď sme sa však pustili do antisprievodcu, nečakali sme, že nás oboch natoľko prebudí a pohladí, že sa naša partnerská kríza zmierni, až napokon odznie.

Antisprievodca má teda pre mňa špeciálny význam – vnímam ho cez svoj osobný príbeh a cítim vplyv autorských myšlienok na vlastný život.
 

Kto je Meg-John Barker?

Ako sa uvádza v úvode knihy, ktorej preklad a vydanie v českom jazyku pripravilo vydavateľstvo Nevim (kolektív Tři ocásci), Meg-John Barker je nebinárna osoba. V angličtine preferuje používanie zámena they/them. Pre potreby prekladu súhlasil so striedaním mužského a ženského rodu a v zhode s recenzovanou knihou budem postupovať aj v tomto texte. V publikácii vychádza z dlhoročnej terapeutickej praxe a poznatkov z pôsobenia na akademickej pôde. Venuje sa témam súvisiacim so sexom, rodovým poriadkom a vzťahmi, ako to napokon prezrádza aj podtitul publikácie. V predslove k českému vydaniu kolektív vydavateľstva Nevim píše: „Meg-John Barker nevnímá témata vztahů, lásky a sexu na rozdíl od mainstreamových terapeutů a vztahových poradkyň odtrženě od sociálního kontextu. Ukazuje, jak nás ovlivňuje patriarchální, kapitalistické a hierarchické nastavení západní společnosti. Meg-John tímto silně navazuje na levicové feministické, černé a queer autorky, které patriarchální, mocenské i koloniální vzorce naší společnosti v řadě textů demaskovaly.“ (S. 27)
 

Pravidlá nemusíme len dodržiavať, môžeme ich aj spochybňovať
Spolu s Meg-John Barker v desiatich kapitolách prepisujeme pravidlá seba samých, lásky, sexu, rodu, monogamie, konfliktu, rozchodu či záväzku. Na začiatku čitateľstvo nabáda, aby do knižky vpisovalo a publikáciu používalo. „Rád bych, aby tato kniha byla spíš konverzací než přednáškou. Bylo by skvělé, kdybyste knihu jen nečetli, ale spíše ji používali. Největší pochvalou by pro mě coby autora bylo vidět výtisk knížky ošuntělý, rozpadající se, počmáraný a s polámaným hřbetem.“ (S. 45)
 

Každá kapitola je štruktúrovaná tak, aby najskôr priniesla opis existujúcich konvenčných pravidiel, úvahu, prečo ich spochybňovať, návrh alternatívnych pravidiel, zhrnutie a odporúčanie ďalších zdrojov k téme. Nájdeme tam aj výstižné ilustrácie i rôzne cvičenia, ktoré pozostávajú z otázok na zamyslenie, výzvy na dokreslenie obrázkov a pod.

Kniha nás napríklad nabáda premýšľať o vlastnej pozícii v rôznych životných situáciách: „Zastavte se na chvilku a popřemýšlejte o svých vlastních průsečnicích. Zapište si třeba, kde stojíte z perspektivy genderu, rasy, společenské třídy, sexuality, tělesných znevýhodnění, věku, generace, bydliště, velikosti a tvaru těla… je toho však mnohem víc.“ (S. 47 – 48) Ďalej sa pýta, ktoré zo súčastí nášho ja sú privilegované, ktoré, naopak, marginalizované, stigmatizované a či sa počas nášho života môžu meniť.

Na inom mieste, v kapitole o láske, Barker kladie otázku, ktoré svoje zážitky by sme zaradili do rovnakej kategórie ako zamilovanosť. Snaží sa nás naviesť, aby sme vnímali emócie, ktoré pri zamilovávaní cítime. Pri čítaní knihy sa dá na viacerých miestach stíšiť, zahĺbiť sa do seba a mnohé veci reflektovať.

Antisprievodca ako súčasť terapie

Obsah i spôsob, akým Meg-John Barker napísal túto publikáciu, na mňa pôsobili veľmi upokojujúco, ba priam terapeuticky. V kapitole Přepisujeme pravidla seba samých sa venuje vzťahu k sebe a uvádza, že často vnímame svoje ja ako nedostatočné. V dôsledku toho volíme voči sebe buď príliš tvrdý, alebo príliš mäkký prístup. Ak tvrdý, čokoľvek, čo urobíme, nepovažujeme za dostatočné. Ak príliš mäkký, nevidíme v našej snahe zmysel: „Jsem nejhorší ze všech, ale musím to přijmout, protože nic, co udělám, to stejně nezlepší.“ (S. 61). Ďalej píše, že ak uplatňujeme príliš tvrdý alebo mäkký prístup voči sebe, pravdepodobne tak nazeráme aj na ľudí vo svojom okolí. Pri čítaní (nielen) tejto kapitoly som si uvedomila, že konvenčné pravidlá komplikujú život aj mne samotnej. Meg-John Barker navrhuje ako alternatívu uplatňovanie pevného a láskavého prístupu, čo znamená mať oporu v sebe samých. „Když jsme k sobě laskaví, říkáme si: ,Jsem v pohodě a půjdu na to pomaluʻ, když pevní, pak: ,Jsem v pohodě a tohle zvládnuʻ.“ (S. 77)

Práve toto je jedna z myšlienok, ktoré na mňa mali terapeutický účinok. Začala som si viac všímať, ako k sebe pristupujem a postupne to meniť. Terapeuticky a ako akési pohladenie na mňa pri čítaní pôsobil aj zámer autorky vytvoriť knihu, ktorá nemá fungovať ako príručka, ale skôr ako konverzácia a možnosť spomaliť, pričom nás nabáda na zamyslenie.

V knihe sa dočítate o vzťahu k sebe samým, ale aj k okoliu, budete mať príležitosť reflektovať vlastný pohľad na vzťahy, sex, rod či konflikty. Nájdete v nej aj množstvo zaujímavých faktov či úvah. V kapitole o monogamii sa napríklad dozviete, že podľa tvrdenia sociológa Rogera H. Rubina je skutočne monogamných 43 z celkového množstva 283 spoločností sveta (s. 221). V kapitole o sexe zasa objavíte zaujímavú úvahu o jazyku. Autorka sa v nej zmieňuje o patriarchálnych pravidlách sexu a uvažuje aj o jazyku, ktorý v tejto súvislosti používame. Píše, že samotnými slovami, ktorými sex opisujeme, staviame do stredu pozornosti mužské uspokojenie. „Proč mluvíme v souvislosti se sexem o penetraci či pronikání, a ne například o ,obklopováníʻ, ,absorbciʻ či ,pohlcováníʻ?“ (S. 140)

Kniha, ktorá mi rozumie

Hneď potom, ako som si prečítala prvú kapitolu antisprievodcu, som o nej plná nadšenia rozprávala prvému človeku, ktorého som stretla. Po každej ďalšej kapitole sa to opakovalo. Hovorila som o nej už zrejme všetkým priateľom a priateľkám, rodičom, sestre, dokonca terapeutke, odporúčam ju čítať všetkým. Výnimočnosť tejto knihy pre mňa tkvie v láskavosti, ktorá z nej vyžaruje. Ale nielen. I keď štandardne hovoríme, že knihám rozumieme my, v tomto prípade som nadobudla pocit, že kniha rozumie mne a je mi oporou. Je pre mňa zároveň mimoriadne významná, pretože mala priamy vplyv na môj osobný život, vnímanie samej seba i svojich vzťahov k iným.

Barker, M.-J. (2022). Přepisovat pravidla: Antiprůvodce láskou, sexem a vztahy [3]. Nevim.

Knihu nájdete aj v knižnici ASPEKTU [4].

Autorka textu a fotografií: Michaela Pavelková