Feminizmy a divadlo na Slovensku od 90. rokov 20. storočia

V knižnici ASPEKTU sme s riaditeľkou Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, dramatičkou, režisérkou a dramaturgičkou Ivetou Škripkovou diskutovali o jej práci v divadle a interdisciplinárnej dizertačnej práci Femini[(ta)-(izácia)]zmy a divadlo zameranej na teatrológiu a umenovedu, ktorú v odbore estetika obhájila v roku 2016 na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie (Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre). Stretnutia sa zúčastnili odborníčky z rôznych oblastí reflexie umenia, aj školiteľka práce, teatrologička profesorka Dagmar Inštitorisová. Prítomné vyzdvihli najmä autorkinu reflexiu vlastnej skúsenosti z pôsobenia v BDNR, ktorého súčasťou bolo aj štúdio T. W. I. G. A.  [3] (Theater – Women – Improvisation – Gender – Action).

V posudku na dizertačnú prácu o tom napísala filozofka Ľubica Kobová:

***

Autorka vo veľmi cennom opise a analýze podáva vysvetlenie základných faktorov, ktoré umožnili tvorbu ženského, gynokritického či feministického divadla v súbore BDNR. V tejto tvorbe rozlišuje obdobie ženského divadla a neskôr obdobie feministického divadla, pričom používa kategorizáciu interakcie feminizmu a divadla vypracovanú v britskej feministickej teatrológii. Iveta Škripková za jeden zo znakov rozlišujúcich tieto dva fázy považuje politizovanie osobnej skúsenosti účastníčok tvorivého procesu. Zároveň, kým prvú fázu autorka stotožňuje skôr s liberálnym feminizmom v divadelnej tvorbe, prelomovou sa pre ňu stáva inscenácia Citová výchova hadej ženy, ktorú označuje ako vo vybraných aspektoch uplatňujúcu materialisticko-feministickú perspektívu a napokon ju chápe ako „prvú feministickú divadelnú inscenáciu na Slovensku“ (s. 258). Zmena práce súboru, konštatuje autorka, znamenala aj posun v recepcii divadelných predstavení publikom, keď sa publikum začalo – zjednodušene povedané – rozlišovať na rodovo citlivé a rodovo necitlivé.

Po tomto opise a analytickej reflexii tvorivej činnosti divadelného súboru sa autorka venuje „praxi“ – jednotlivým inscenáciám. Veľmi cenný je opis konkrétnych nástrojov využívaných v práci s herečkami a ďalšími účastníčkami tvorivého procesu. Hoci sa tomuto aspektu nevenuje v predloženej práci (až na prehľady na s. 259 a ď.) bližšie, z iných publikácií aj z osobnej komunikácie vieme, že Bábkové divadlo na Rázcestí sa stalo dôležitým miestom diskusie o rodovej problematike a feminizme vôbec. Na inom mieste v práci autorka hovorí o hybridnosti divadelnej práce, jej prelínaní s občianskym vzdorom (s. 251). Túto líniu uvažovania by bolo možné posilniť ďalšími úvahami nad podmienkami možnosti či nemožnosti autonómnosti umenia a feministickou kritikou autonómnosti umenia.

Kým platformu vo vnútri divadelného súboru autorka označuje ako ženské či feministické divadlo, pre štúdio T. W. I. G. A. používa pojem gynokritické divadlo.

***

Štúdio T. W. I. G. A. nadviazalo na (nielen) divadelné aktivity projektu zameraného na rodovo kompetentnú pedagogiku ruzovyamodrysvet.sk [4]. Na webovej stránke projektu si v časti javisko môžete prečítať viaceré materiály a pozrieť ukážky z predstavení (Prečo nie som anjel, Pavlin príbeh, Anička Ružička a Tonko Modrinka, Citová výchova hadej ženy, (Ne)poslušné macíky), ako aj z diskusie s Ivetou Škripkovou a herečkami divadla o rodovo citlivom divadle TU [5].

Prečítajte si:

Štúdia Ivety Škripkovej Slovenská teatrológia po roku 1989 a feminizmy uverejnená v časopise Slovenské divadlo (vyd. Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV) TU [6].

Iveta Škripková: Tri poznámky k téme Monológy vagíny na Slovensku 

V-Day – v  časopise Aspekt a TU. 

V knižnici ASPEKTU nájdete aj feministický kultúrny časopis Aspekt, ktorý obsahuje viacero textov a materiálov o divadle; najmä v tematickom čísle D(r)ámy [7] (2/2001, zostavili Anna Grusková a Jana Bžochová-Wild).

***

Uverejnené v rámci projektu Rodové aspekty tvorby a reflexie umenia (cyklus seminárov).

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.