Štrnásta držiteľka Nobelovej ceny za literatúru

„Ľudia čítali noviny, časopisy a mlčali. Zvalila sa na nich ťaživá hrôza! Ako s tým máme žiť? Mnohí stretli pravdu ako nepriateľa. Aj slobodu. ´Nepoznáme svoju krajinu. Neviem, čo si väčšina ľudí myslí, každý deň ich vidíme, stretávame, no na čo myslia, čo chcú, to nevieme. Ale berieme na seba smelosť ich učiť. Čoskoro sa všetko dozvieme a budeme zhrození,´ hovoril jeden môj známy, s ktorým sme často sedávali u mňa v kuchyni. Hádala som sa s ním. Bolo to v roku 1991. Šťastné to obdobie! Verili sme, že zajtra, doslova zajtra sa začne sloboda. Začne sa z ničoho, z našich túžob.“

Ukážku z knižky Svetlany Alexijevič [2]Doba z druhej ruky [2] si môžete prečítať v denníku SME [3] alebo v časopise Glosolália 3/2015 [4]. Kniha v preklade Kristíny Karabovej vyjde v roku 2016 vo vydavateľstve Absynth. 

Svetlana Alexijevič je v poradí štrnástou spisovateľkou, ktorá od roku 1901 získala Nobelovu cenu za literatúru. Švédska kráľovská akadémia vied ju ocenila za „polyfonické diela, ktoré sú svedectvom o utrpení a odvahe našej doby“.

Autorkine diela sú špecifické tým, že vychádzajú z rozhovorov s rôznymi ľuďmi a zameriavajú sa na ľudské osudy v konkrétnych historických obdobiach. Alexijevič sa uplynulých 30 až 40 rokov venovala sovietskej a postsovietskej ére – ženám a mužom, čo prežili tragédiu v Černobyle, sovietsko-afgánsku vojnu či pád Sovietskeho zväzu.

Členka komisie Nobelovej ceny Sara Danius po vyhlásení výsledkov povedala, že čítať knihy tejto bieloruskej spisovateľky je emotívny zážitok. „Svetlana Alexijevič píše o historických udalostiach, no tie samy o sebe nie sú dôležité,“ citoval Danius denník SME [5]. Dodala, že historické udalosti sú pre spisovateľku len zámienkou na to, aby skúmala a opisovala životy konkrétnych osôb. „Alexijevič zachytáva príbehy drobných ľudí a zachováva aj ich pôvodný jazyk,“ vyjadrila sa prekladateľka knihy Doba z druhej ruky Kristína Karabová.

V českom preklade si môžete prečítať knihu Svetlany Alexijevič Modlitba za Černobyl [6](Doplněk, 2002), ktorá vznikla na základe rozhovorov so stovkami ľudí zasiahnutých nukleárnou katastrofou. Svoje príbehy vyrozprávali napríklad ženy, ktoré napriek varovaniu zdravotného personálu držali v náručí umierajúcich manželov zasiahnutých jadrovým žiarením. V češtine vyšla tiež spisovateľkina posledná kniha Doba z druhé ruky [2]( Pistorius & Olšanská 2015), ktorú na jar 2016 očakávame aj v slovenskom preklade. Kniha s podnázvom Konec rudého člověka opisuje koniec komunistického režimu a rozpad sovietskeho impéria. Text je mozaikou desiatok skutočných hlasov, ktoré Alexijevič získala v rozhovoroch s najrôznejšími ľuďmi. Rozprávali o tom, ako verili sovietskemu systému, ako zabíjali a umierali pre jeho ideu, hovorili o tajomstvách a hrôzach komunizmu, o stalinskom gulagu, vojnách, Černobyle.

Do konca roka 2015 má vyjsť v slovenskom preklade aj autorkina prvá kniha Vojna nemá ženskú tvár [7] (1984), ktorá prináša rozhovory s tisíckami sovietskych vojačiek bojujúcich vo Veľkej vlasteneckej vojne.

Zdroje:

Nobelovu cenu za literatúru vyhrala Svetlana Alexijevičová [5]

Nobelovu cenu za literatúru získala Svetlana Alexijevičová [8]

Svetlana Alexievich wins 2015 Nobel prize in literature [9]