Za dva roky predložili 11 návrhov na obmedzenie prístupu k interrupciám

Ďakujeme, že ste tu a Nebudete ticho!

Za posledné dva roky poslanci a poslankyne predložili do parlamentu jedenásť návrhov, ktorých cieľom je obmedzovať sexuálne a reprodukčné práva. Okrem toho politickí či cirkevní predstavitelia a tí, ktorí majú v rukách moc, dlhodobo podnikajú aj iné kroky priamo vedúce k obmedzovaniu a ohrozovaniu žien, queer ľudí, ľudí žijúcich v chudobe či na hranici chudoby, ľudí so zdravotným znevýhodnením a tých, čo sa odchyľujú od preferovanej normy farbou pleti, pôvodom a podobne. Často sme tiež svedkyňami vyjadrení tichej podpory reštrikciám alebo poskytovania priestoru ich šíriteľom a podporovateľkám v médiách.

Napriek tomu, že tieto návrhy a kroky robia pod zámienkou pomoci a odôvodňujú ich ochranou života, v skutočnosti sú iba ďalšou snahou o upevnenie dozoru nad životmi a telami nielen žien, ale aj ďalších ľudí, ktorých sa táto kontrola týka.
V záujme reprodukovania hierarchických štruktúr a uchovania moci chcú nútiť ženy, aby rodili deti pre „národ“, „ekonomiku“, zachovanie kapitalizmu či kvôli náboženskému presvedčeniu, že majú právo riadiť životy iných. Zo žien chcú robiť inkubátory a výrobné prostriedky pracovnej sily.

[3]

Nebudeme ticho! Lebo ide o násilie zo strany štátu a ďalších inštitúcií. Toto systémové násilie umocňuje individuálne formy rodovo podmieneného násilia. Lebo násilie, ktorého súčasťou je odopieranie sexuálnych a reprodukčných práv, sa môže diať aj individuálne – teda zo strany rodiny alebo partnerov, ktorí napríklad znemožňujú ženám užívať antikoncepciu, nútia ich podstupovať interrupcie alebo naopak vynosiť dieťa bez ohľadu na okolnosti a vôľu či zdravie žien.

Dievčatá a chlapci nemajú zabezpečenú komplexnú, objektívnu a rešpektujúcu sexuálnu výchovu. Od roku 2011 nie je možné hradiť antikoncepciu zo zdravotného poistenia. Ženy, ktoré podstupujú interrupciu, sú nútené poskytovať štátu svoje osobné údaje, platiť mnohé poplatky či podstupovať 48-hodinovú čakaciu lehotu v dobe, keď už sú o interrupcii rozhodnuté. Zo štúdií a verejných diskusií vieme aj o zlom zaobchádzaní, ponižovaní a o násilí, ktoré ženy zažívajú v pôrodniciach, či o nepostačujúcej gynekologickej starostlivosti. A to je systémové obmedzovanie a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv.

Mnohé politické strany, štátne či cirkevné inštitúcie, ale aj médiá k téme sexuálnych a reprodukčných práv pristupujú tak, ako keby išlo o hračku, nástroj politickej kampane alebo diskusné cvičenie. Opakovane ukazujú, že im nezáleží na našich životoch, ale na tom, aby podriadili naše životy a telá systému, ktorý si cení zisk a blahobyt pre hŕstku vyvolených viac ako život.

O téme reprodukčných a sexuálnych práv treba hovoriť. Avšak táto diskusia musí byť emancipačná, musí viesť k reprodukčnej spravodlivosti a musíme mať pri nej na zreteli ozajstné potreby nás ľudí a všetkých, čo na tejto planéte žijeme. Cieľom tejto diskusie má byť vytvorenie spravodlivej spoločnosti ako takej.

[4]

Preto nebudeme ticho o tom, že materstvo a rodičovstvo ako také nemajú so sebou pre nikoho prinášať riziko chudoby. Nebudeme ticho o tom, že treba zlepšovať životné podmienky žien a rodín.

Nebudeme ticho o tom, že antikoncepcia nemá byť luxusom. Nebudeme ticho o potrebe kvalitnej sexuálnej výchovy či o potrebe poskytovať nezaujaté informácie o plánovanom rodičovstve. Nebudeme ticho ani o potrebe dôstojnej a rešpektujúcej tehotenskej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti.

Nebudeme ticho, lebo rodičovstvo má byť dobrovoľným rozhodnutím ľudí, ktorých sa týka a deti musia byť vnímané ako samostatné osobnosti s vlastnými potrebami a názormi. Preto hovoríme „nie“ tlaku politikov a političiek zvýšiť pôrodnosť preto, aby mal kto pracovať na dôchodky či aby mal kto udržiavať kapitalistickú myšlienku neudržateľného neobmedzeného rastu.

Z úst politikov a ekonómov často počúvame o demografickej kríze. Avšak nič také neexistuje. Ľudia by nemali prispôsobovať svoje životy vôli štátu a kapitálu. Štát nemá deti vnímať ako produkty či potenciálnu pracovnú silu. Ľudia neexistujú preto, aby rástla ekonomika. Naopak, každý ekonomický systém vytvorili ľudia a ak ten súčasný je závislý od toho, aby ženy rodili proti svojej vôli alebo od potreby udržiavania hierarchií či nespravodlivého rozdelenia moci, je potrebné ho zmeniť. Lebo systém, ktorý sme vytvorili, vieme aj zmeniť.

[5]

Preto nebudeme ticho o tom, že každý človek, čo má alebo chce mať deti, si zaslúži rešpekt a podporu vo svojom rozhodnutí a tiež každá z nás, ktorá sa rozhodne nemať deti, si rešpekt a podporu zaslúži tiež.

Preto je potrebné, aby sme spolu aktívne vytvárali spoločnosť založenú okrem iných princípov rovnosti aj na princípoch rodovej rovnosti a podnikali všetky potrebné kroky na to, aby sme zabránili snahám väčšmi prehlbovať existujúce rodové, sociálne, rasové a triedne nerovnosti.
 

Príhovor iniciatívy Povstanie pokračuje [6] odznel na pochode Nebudeme ticho! 7. júla 2020 v Bratislave [7].

Protestné akcie proti ďalším štyrom legislatívnym návrhom obmedzujúcim sexuálne a reprodukčné práva sa konali v Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Prahe a v Manchestri.

Foto a video: Povstanie pokračuje