Poznámky krátke

Moc mužov a sila žien

Angela Repka

„Aj po novembri 89 sa ženy znova a znova nechali počuť, že muži majú bojovať za ne a urovnávať im cesty. Vychádzalo to hlboko zo srdca, alebo sa už prispôsobili faktom? Kde totiž na scéne konajú hrdinovia, tak už niet pre ženy miesta. Prinajlepšom sa ocitnú ako šikovné asistentky v predizbách moci. Prirodzene, boli aj slávne výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo,“ napísala nemecká prekladateľka slovenskej literatúry Angela Repka. Vyberáme z časopisu Aspekt 1/1993.

Ďakujeme, že nie ste ticho

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho!

O téme reprodukčných a sexuálnych práv samozrejme treba hovoriť. A táto diskusia má byť emancipačná a musí chápať ženy ako kompetentné rozhodovať o svojich telách a životoch. Nebrať im slobodu o sebe rozhodovať a brať do úvahy ozajstné potreby ľudí. 

Za podporu, dôveru a solidaritu

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho!

Pokusy o zákaz interrupcií alebo ich obmedzenie tu máme od roku 1990 a odvtedy s neúnavnou vytrvalosťou pokračujú. Vďaka vytrvalej práci feministických organizácií a ďalšej občianskej spoločnosti sa zákaz nepodarilo presadiť. Podarilo sa však výrazne oklieštiť práva žien, ublížiť ženám, stigmatizovať ich. A návrhy, ktoré sú dnes v parlamente, k tomu opäť prispejú.

Žarty bokom

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho!

Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, robíte si žarty zo žien v ťažkej životnej situácii? Sú vám na smiech ľudia, čo nevedia uživiť väčšiu rodinu? Smejete sa tým, čo si nemôžu dovoliť antikoncepciu, pretože ste zakázali hradiť ju zo zdravotného poistenia? Strieľate si zo žien, ktoré žijú v násilných vzťahoch? Z tých, ktoré prežili znásilnenie a majú pred sebou nesmierne náročné životné rozhodnutia?

V parlamente chcú znova rozhodovať za nás

Podali ďalšie dva návrhy na obmedzenie prístupu k interrupciám

V parlamente sú ďalšie dva návrhy na obmedzenie prístupu k interrupciám, aj keď to nemajú v názve. Už je to šesť od konca augusta. Jeden je z dielne SNS, druhý predkladajú poslanci OĽANO s Richardom Vašečkom - v princípe je to rovnaký návrh ako ten, čo minulý týždeň tesne neprešiel do druhého čítania. Oba sa snažia obísť pravidlá rokovacieho poriadku NRSR, podľa ktorých sa v priebehu šiestich mesiacov nemôže hlasovať viackrát o tej istej veci. Všetkým už musí byť jasné, že tu nejde o blaho ľudí. Keby politické strany s takou istou vervou bojovali proti chudobe, zlým pracovným podmienkam, nespravodlivým mzdám a kvalitnému zdravotníctvu a školstvu, žili by sme v lepšej krajine.

O MDŽ a prezidentských voľbách

Kandidátki na prezidentku príhodi a skúsenosťi

„Kandidatúra Zuzany Čaputovej otvára možnosti diskusie o tom, že hoci je dôležité, že táto kandidátka je žena – je to dôležité vzhľadom na nízke zastúpenie žien v politike –, rovnako je dôležité, akú kvalitu prináša do verejnej diskusie a ako chce napĺňať prezidentskú funkciu.“ O prezidentských voľbách na pozadí Medzinárodného dňa žien hovorila pre portál Aktuality Jana Cviková.

„Žena-prezident“ vzbudzuje rozruch aj rozhorčenie. A to je asi dobre

Kandidátki na prezidentku príhodi a skúsenosťi

Aj keď kandidátky na prezidentský post nie sú na Slovensku až takou raritou, predstava „ženy-prezidenta“ vzbudzuje u mnohých nielen prekvapenie, ale aj nevôľu. Naznačuje to napríklad tvrdošijné používanie mužského rodu na označovanie kandidátky na prezidentku, pričom slovenčina slovo „prezidentka“ dobre pozná. Agendu politických aktérok a aktérov považujem za oveľa dôležitejšiu než ich rod, ale v kontexte súčasného diania sa mi javí možnosť mať prezidentku ako ozaj dôležitá vec.

Naše MDŽ alebo Máme Dosť Žvástov

Máme Dosť Žvástov okolo MDŽ. Máme Dosť Žúrovania na náš účet. Majme Deň Žien po našom, aby sme si spoločne zopakovali, na čom nám záleží. Prečo sme tu, prečo tu ešte chceme byť, či a prečo nás tu treba.

Všetky sme potencionálne vražedkyne?

Vyberáme z knihy Možnosť voľby

Zmenu vedomia nemožno nastoliť zákonom. Je vždy zložitejšia a je isté, že na rozdiel od radikálnych a tvrdých riešení sa z nej nedá tak ľahko vytĺkať politický kapitál. Ak istá skupina ľudí v spoločnosti začne hovoriť o „vraždení neviniatok“, mnohí a mnohé zľaknú sa a pridajú sa k pochybnému a nebezpečnému diskurzu.

Prečo slovensko-český Aspekt?

O spolupráci vo feministickom hnutí

Vedeli ste, že feministický kultúrny časopis Aspekt vznikol ako slovensko-české periodikum? V prvom čísle Aspektu v roku 1993 o tom píšu členka „redakčného matronátu“ Jiřina Šiklová a spoluzodpovedná redaktorka Jana Cviková. Úvodník reflektuje rozdelenie Československa ako mužskú politiku delenia a odluky, proti ktorej chcú zakladateľky Aspektu postaviť „ženskú kultúru spolupráce a spolupatričnosti“.