Poznámky krátke

Prečo slovensko-český Aspekt?

aspekťáčky
O spolupráci vo feministickom hnutí

Vedeli ste, že feministický kultúrny časopis Aspekt vznikol ako slovensko-české periodikum? V prvom čísle Aspektu v roku 1993 o tom píšu členka „redakčného matronátu“ Jiřina Šiklová a spoluzodpovedná redaktorka Jana Cviková. Úvodník reflektuje rozdelenie Československa ako mužskú politiku delenia a odluky, proti ktorej chcú zakladateľky Aspektu postaviť „ženskú kultúru spolupráce a spolupatričnosti“. 

Konajme proti násiliu

Zuzana Maďarová

„Konajme proti násiliu tým, že budeme krok za krokom vytvárať spoločnosť, v ktorej sa budú dobre a bezpečne cítiť ľudia bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, akú majú farbu pokožky, v čo veria alebo koho milujú." Príhovor zo spomienkového pochodu za spravodlivosť pre zavraždeného Henryho Johna Acordu.

Videla všetkým a všetkému pod kožu

Jana Juráňová
Spomienka na Jaroslavu Blažkovú

Prečítajte si, čo na spomienkovom podujatí v Bratislave o nedávno zosnulej spisovateľke Jaroslave Blažkovej a o vzácnosti medzigeneračného priateľstva povedala spisovateľka a vydavateľka Jana Juráňová.

 

Pozrite si diskusný večer o migrácii

red.

Pozrite si videozáznam z  diskusného večera švajčiarsko-slovenskej spisovateľky Ireny Brežnej  a nemeckej výtvarníčky Anny Witt, ktorý sa konal 15. júna 2016, v rámci výstavy Strach z neznámeho v Kunsthalle Bratislava.

O sexuálnom obťažovaní žien

red.

V uplynulých mesiacoch sa do mediálneho priestoru dostala téma sexuálneho násilia. Potvrdilo sa, že známi muži v Hollywoode mohli roky beztrestne obťažovať a zneužívať ženy, pretože všetci naokolo zatvárali oči. O prípadoch sexuálneho násilia sa začalo hovoriť naprieč krajinami, odhalili významných politikov, európskych úradníkov, umelecké ikony... Na sociálnych sieťach sa rozšírila kampaň #metoo, ktorá jasne ukázala, že ženy čelia sexuálnemu obťažovaniu takmer na každom kroku bez ohľadu na to, kde žijú.

Načo je nám ľudskoprávny a rodový prístup v diskusii o pôrodníctve?

aspekťáčky
Súčasná diskusia o pôrodnej starostlivosti je miestami zarážajúco necitlivá a zároveň poukazuje na mnoho spoločenských fenoménov a mnoho potrieb. Poukazuje na to, že ľudskoprávne a rodové hľadisko sú potrebné pre konštruktívnu diskusiu a pre holistické a dlhodobé riešenie problému. Odhaľuje skutočnosť, že systémové riešenie problému je nevyhnutné. A potvrdzuje aj to, že prelamovanie rodového ticha bolí – ženy, ktoré sa rozhodnú prehovoriť o svojich skúsenostiach a prekonať spoločenské tabu, musia znášať nepríjemné dôsledky a dostávajú sa do situácie, keď sa musia obhajovať a brániť.   
 

Feminizmy a divadlo na Slovensku od 90. rokov 20. storočia

red.
S Ivetou Škripkovou o feministickom a gynokritickom divadle

V knižnici ASPEKTU sme s riaditeľkou Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, dramatičkou, režisérkou a dramaturgičkou Ivetou Škripkovou diskutovali o jej práci v divadle a interdisciplinárnej dizertačnej práci Femini[(ta)-(izácia)]zmy a divadlo zameranej na teatrológiu a umenovedu. Prečítajte si posudok, ktorý napísala filozofka Ľubica Kobová.

V živote človek potrebuje optimizmus, ak ho má prežiť. Za Jaroslavou Blažkovou

Jana Cviková

Z Kanady prišla začiatkom minulého týždňa stručná správa od spisovateľkinho staršieho syna Andreja: Mama dnes zomrela. Viac neskôr. Čo dodať? K pocitu smútku sa pripájajú úsmevné spomienky na múdru ženu, neskonale láskavú i hravú priateľku a spisovateľku, ktorú humor neopúšťal nielen v jej textoch pre deti a dospelých či v bežných rozhovoroch, ale ani v najťažších chvíľach. Vo svojom živote ich zažila veru nemálo, či už išlo o existenčné balansovanie pod nosom socialistickej a patriarchálnej cenzúry, emigráciu do Kanady v roku 1968 a následnú stratu jazyka aj spisovateľskej dráhy, o vlastné zdravotné problémy alebo odprevádzanie ťažko chorého manžela a napokon aj mladšieho syna.

Mužský sen a ženská skutočnosť

Irena Brežná

O čom to títo muži blúznia? Nemajú partnerky, spolupracovníčky, matky, dcéry, ktoré im každodenne vyvracajú ich detský sen o ženskom satelite?

Prečo lekári nechcú svoje deti na medicíne

Elena Eleková

„Ale momentálne je tu ešte vyhliadka na šesť rokov školskej driny, kde k tradičnej anatómii, biochémii, fyziológii a všetkým klinickým odborom príznačne pribudlo medicínske právo a systém poisťovní. Veru, veď neznalosť zákona neospravedlňuje a to druhé je veda sama osebe, ktorej už rozumejú len tunelári. Lekárska komunikácia či psychológia sa zatiaľ odbaví tradične narýchlo medzi ´menej dôležitými´. Fakulta má predsa produkovať ľudí použiteľných pre súčasnú prax. Produkovať, lebo o výchove či odovzdávaní ars medici už hovoriť nemožno." Píše Elena Eleková, autorka knihy Morituri (ASPEKT 2014).