Prečo varechový protest?

Varecha nám všetkým pomáha zabezpečovať jedlo pre seba aj druhých, je nástrojom starostlivosti. Varechu mnoho ľudí považuje za nástroj pre ženy, lebo varenie vnímajú ako „ženskú“ prácu. Varecha sa môže javiť ako symbol submisívnosti a úslužnosti.

Lenže varecha je nedocenená. Tak ako starostlivosť.

Varecha sa ľahko zmení na subverzívny nástroj. Varecha je nebezpečná.

A my sme tu, aby sme spoločne uvažovali o nových významoch pre to, čo sa bežne považuje za samozrejmé a nedôležité. Ako prítomnosť, telá a práca žien.

V tomto – občas sa zdá až nekonečnom – zápase za sexuálne a reprodukčné práva totiž vytvárame viac než len pochody a príhovory. Vždy si nanovo, každý a každá pre seba, ale aj takto spoločne vytvárame predstavy o tom, v akej spoločnosti chceme žiť.

[4]

Dnes si tieto predstavy vytvárame za vážnych okolností.

Prežívame obdobie globálnej pandémie, ktorej doteraz podľahlo viac ako pol milióna ľudí. Vírus odhalil, že všetci sme zraniteľní, že od seba závisíme, že za seba navzájom nesieme zodpovednosť.

Stojíme na prahu vážnej ekonomickej a sociálnej krízy, ktorej rozsah a následky nepoznáme. Ale už teraz vidíme, že sa v nej zase zabúda na význam starostlivosti, na to, že niektoré skupiny ľudí sú tvárou v tvár kríze zraniteľnejšie. Nie preto kým sú, ale preto, lebo spoločnosť ich dlhodobo znevýhodňuje prostredníctvom nastavenia inštitúcií, zákonov a opatrení, vzťahov, ale aj priamou diskrimináciou.

Prežívame obdobie, v ktorom sa rodová rovnosť stala nebezpečným pojmom. V priamom prenose sledujeme, ako sa vykoreňuje z verejných inštitúcií, slovníka a politík. S napätím očakávame, ako sa budú ďalej formovať podmienky pre prácu organizácií usilujúcich sa o rodovo spravodlivú spoločnosť, o život bez rodovo podmieneného násilia, predovšetkým mimovládnych organizácií, ktorých pozícia je zo strany štátu dlhodobo oslabovaná. Vojna s vymysleným strašiakom „rodom“ dodáva novú legitimitu starému boju náboženských fundamentalistov proti sexuálnym a reprodukčným právam. Dodáva novú legitimitu boju proti autonómii žien, proti predstave, že naše telá nepatria ani štátu, ani cirkvi, že nie sú nástrojom reprodukčnej politiky ani bránou k zatrateniu.

Žijeme obdobie, v ktorom sa kľúčovým slovom stáva kontrola. Prežívame zápas o charakter demokracie, o to, aké hodnoty budú jej súčasťou.

My dnes chceme prispievať k takej predstave spoločnosti, ktorej súčasťou budú solidarita, rodová, triedna a ekologická spravodlivosť, ľudské práva vrátane sexuálnych a reprodukčných práv.

Afroamerická feministka Audre Lorde tvrdila, že neexistuje nič také, ako jednorozmerný zápas, pretože nežijeme jednorozmerné životy.

Preto je náš zápas za sexuálne a reprodukčné práva súčasne zápasom tých, čo sa teraz usilujú o zachovanie osobnej asistencie; o to, aby sa nezmrazil príspevok na stravné; o skutočne inkluzívne vzdelávanie; o spravodlivé dôchodky; o dôstojné pracovné podmienky a mzdy; o život bez sexuálneho obťažovania a všetkých ostatných foriem násilia (ku ktorým obmedzovanie sexuálnych a reprodukčných práv patrí); o čiastkové aj systémové zmeny smerom k spravodlivej spoločnosti pre všetkých.

V tom nám varecha pomáhaj, lebo toto je cesta, na ktorej treba aj starostlivosť, aj vzdor.

Vyberáme varechy, ktoré ležali bez zásadného povšimnutia v šuflíkoch a činili sa neviditeľne v hrncoch, a pritom čakali na príležitosť vyjsť do ulíc, obsadiť verejný priestor, nechať odkaz, vyjadriť sa. Berieme varechy a budeme pochodovať, protestovať a kričať za solidárnu spoločnosť.

Budúcnosť je varecha. Varecha, ako ju nepoznáme.

Príhovor Zuzany Maďarovej z organizácie ASPEKT odznel na pochode Nebudeme ticho! 7. júla 2020 v Bratislave [5].

Protestné akcie proti ďalším štyrom legislatívnym návrhom obmedzujúcim sexuálne a reprodukčné práva sa konali v Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Prahe a v Manchestri.

[6]

Foto a video: Povstanie pokračuje, Pavol Hardoš