Za obrovskú silu považujem schopnosť zreflektovať, čo sa dialo počas môjho funkčného obdobia a či mám dostatok síl pokračovať

Vypočujte si rozhovor Braňa Dobšinského s Janou Cvikovou v podcaste Aktualít Ráno Nahlas o histórii feminizmu aj o súčasnom dianí: Kauza „Kollárove facky“ vypovedá o rodovej nerovnosti a akceptácii násilia. 

„Je dôležité, aby sme nenormalizovali násilie ani vo verejnom priestore, ani v súkromí. Opakovane sa bolestne presviedčame, kam môže viesť šírenie nenávisti a vyhrážky. Politickí predstavitelia si to musia uvedomovať na každom kroku a prijímať štruktúrne opatrenia. Takým opatrením je aj tzv. Istanbulský dohovor, o ktorom sa vedú nezmyselné spory, hovorí na margo fackovej kauzy Borisa Kollára feministka Jana Cviková."

Týmito slovami uviedol Braňo Dobšinský rozhovor, ktorý otvoril množstvo tém z histórie feminizmu a ASPEKTU, ako aj aktuálne diskusie okolo rozhodnutia prezidentky Zuzany Čaputovej nekandidovať na ďalšie funkčné obdobie a okolo nehorázneho a tvrdošijne opakovaného postoja jedného z najvyšších ústavných činiteľov k násiliu, ktorým prerazil dno, do ktorého bije po celý čas. Čo sa zmenilo od čias Vansovej? Kam sa veci posunuli od vzniku ASPEKTU v roku 1993? Ako je to so ženami v politike? Čo je vlastne slabosť a sila? Ktoré spoločenské normy, očakávania voči ženám, už nie sú samozrejmé? Ako sa pred 30 rokmi v časopise Aspekt tematizoval mýtus krásy a ambivalencia materstva? Čo znamenalo otvárať feministické myslenie v 90. rokoch minulého storočia? Prečo je dôležitá veku primeraná sexuálna výchova? Ako sa otvárala téma sexualizovaného násilia a sexuálneho zneužívania detí? Je toto patriarchálny svet? Načo je dobré rodovo inkluzívne vyjadrovanie? 

Rozhovor o tom, prečo napriek všetkým problémom a tragédiám situácia nie je taká zlá, ako by sme si mohli myslieť. Aj preto, že mnohé opovážlivosti z 90. rokov sa stali samozrejmou súčasťou verejného aj súkromného diskurzu.

Vypočujte si celý podcast TU [2].