Feministické čítanie v karanténe

Zostávame zodpovedne doma a okrem toho, že sa staráme o psychické a fyzické zdravie seba aj ostatných, o domácnosť, deti a ďalších členov a členky rodiny, vykonávame platenú prácu z domu. Ale možno nám zostane čas aj na čítanie.

Prinášame preto feministické čítanie do karantény a vyberáme úryvky z titulov Knižnej edície ASPEKT a z webových stránok. Dobrou literatúrou proti vírusom a ťažkým chvíľam!

 

Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia

Nazrite do aspektovskej čítanky Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia, ktorá predstavuje priekopnícky čin zásadného významu. Zostavila ju a úvodnou štúdiou vybavila literárna historička Andrea Bokníková. Výsledkom jej dlhodobého záujmu o poéziu prvej polovice 20. storočia je rozsiahly výber básnických textov z tvorby dvanástich výnimočných poetiek. Jedinečná čítanka prináša zabudnuté aj doposiaľ neobjavené básne spolu s ďalším textovým a obrazovým materiálom zo života a tvorby viac i menej známych mien. Je zdrojom poznania i silných estetických zážitkov.

Úryvok čítajte TU [2].

Knihu si môžete objednať TU [3].

 

Jana Juráňová: Žila som s Hviezdoslavom

Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“

Z knihy: „Ktovie, prečo jej nedali hrať tú dobrú, nežnú, pokornú a milú. Vybrali ju do úlohy papuľnatej divošky, ktorú treba krotiť. Nesťažuje sa. Musela sa naučiť veľa textu, ale teší ju to – tá jej Kata je taká živá. Hru skúšali niekoľko týždňov. Teraz v lete, keď všetci študenti prišli domov na prázdniny, sa to najlepšie hodí. Do Kubína opäť prišlo zopár mladých mužov zo štúdií. Hneď je tu veselšie. Prišli z Pešti, z Debrecína, z Prešova, z Prešpurku. Pripravujú sa tam na svoje budúce povolania. Všetci musia mať povolanie. Niektorí sa dajú na remeslo, iní študujú. Ona už teraz vie, že jej budúci muž nebude remeselník. Ťažko si predstaviť, že by sa zaľúbila do remeselníka, nech by aj bol ako pekný. Určite sa zaľúbi do niekoho, kto bude mať v ruke knihu. Možno to bude kňaz ako jej otec, možno to bude učiteľ. V románoch sa dievčatá zaľubujú do mužov, čo sú spoločensky nižšie postavení. V románoch je to vzrušujúce. Ilonka rada číta také príbehy. Ale nevie si predstaviť, že by také niečo zažila na vlastnej koži. U nich doma v Kubíne také niečo ani nie je možné. Musela by to byť veľká vzbura – proti rodičom, proti okoliu a načo? Čo by z toho mala? Od mladi rozlišovala literatúru a život. Dobre vie, že by sotva niekto čítal román o úplne obyčajnom živote.“

Celý úryvok čítajte TU [4].

Knihu si môžete objednať v papierovej podobe [5] alebo ako e-knihu [6].

 

Jana Cviková: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre

Počúvame o genderi, džendri aj džedžeri ledabolo a z každej strany. Lenže ROD (z angl. gender) má vo feministickej teórii nielen konkrétne významy, ale aj veľký význam. Jana Cviková [7] ukazuje, akým spôsobom sa rod stáva kategóriou literárnej historiografie a nástrojom rozkrývania mocenských vzťahov. Ilustruje, ako možno rod "použiť" ako analytickú kategóriu naprieč vedeckými disciplínami a vôbec v rôznych oblastiach myslenia.

Z knihy: „Ako teda môže literárna historiografi a profitovať z kategórie rodu? Ako som už uviedla, v prvom rade treba zdôrazniť, že jej nereflektované používanie pôsobí vylučujúco, preto ho musí rodovo kompetentná historiografi a v rámci zvoleného explanačného rámca explicitne reflektovať alebo sa ho vyvarovať. Podľa Joan W. Scott možno kategóriu rodu s patričným analytickým nasadením využiť na zmenu historických, čiže aj literárnohistorických paradigiem. Pritom je dôležité nezanedbať ani ostatné spomínané využitia, resp. štádiá. Napokon, nejde len o úzko chápané „vývinové štádiá“ pokusov o vznik ženských a rodovo kompetentných dejín literatúry, ale aj o navzájom sa dopĺňajúce prístupy, ktoré spravidla existujú paralelne – podľa stavu literárnohistorickej reflexie v danom prostredí či podľa cieľovej skupiny (určenia) dejín literatúry. Od písania histórie žien treba prejsť k vpisovaniu žien do histórie, ktoré prekonáva prax hermeticky oddeľovať špecifickú históriu žien od „všeobecnej“ histórie, napríklad aj znevažovaním literárnej významnosti tvorby autoriek alebo tém konotovaných ako ženské. Napätie tu ostane, treba ho však dynamizovať, a tým rozširovať a prekračovať ním vytyčované diskurzívne rámce.

Úryvok si môžete prečítať TU [8].

Monografiu si môžete objednať TU [9].

 

Virág Erdős: Moja vina a iné

Svetový deň poézie bol ďalším z dní, keď sme sa ako v zrýchlenom filme telesne i duševne konfrontovali so zmenami svojich svetov. A aj dňom, keď sme si naliehavo uvedomovali možné ohrozenie beztak krehkej demokracie. Poézia nás dokáže scitlivovať pre dobré i zlé veci. Maďarská autorka Virág Erdős vo svojej tvorbe drsným tónom glosuje spoločenskú nerovnosť či politickú situáciu vo svojej krajine.

Vyberáme báseň „tam kde žijem/van egy ország“ z knihy Moja vina a iné, ktorú uverejňujeme aj v maďarskom origináli. Čítajte a počúvajte TU [10].

Knihu, ktorú preložili Eva Andrejčáková (zost.), Vlado Janček, Renata Deáková a Gabriela Magová, s radikálne vyšitou obálkou od Kundy Crew si môžete objednať TU [11].

 

Elena Eleková: Morituri

Do karantény vyberáme aj knihu lekárky a spisovateľky Eleny Elekovej Morituri. Ako napísala Jana Cviková [12]: Rozprávačka v nej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok. Ibaže v nemocnici ju prekrývajú práve tie výlučky; jedna z vecí, na ktoré som si ťažko zvykala. Ešte i teraz mám so svojím citlivým nosom občas problém, preto si tuho škrobím uniformu levanduľovým škrobom. Levanduľa vraj upokojuje.“ Vlastným i cudzím očakávaniam voči svojmu životu zasa vzdoruje pokojným úsmevom: „Žijem si ako stará dievka a niekedy, občas, chvíľkami aj ako slobodná.“

Úryvok z knihy Morituri si môžete prečítať TU [13].
Knihu si môžete objednať v papierovej podobe [14] alebo ako e-knihu [15].

 

Čítanie z aspektovských kníh

Nevládzete? My vám prečítame! Pozrite a vypočujte si čítanie úryvkov z aspektovských kníh [16].

 

Jana Juráňová: Orodovnice

Román Jany Juráňovej Orodovnice naznačuje, ako sa do príbehu rodiny vpísali veľké historické udalosti. Otvára otázku vyrovnávania sa s minulosťou na individuálnej aj spoločenskej úrovni.

Z knihy: „Nikomu som neublížil,“ hovorieval otec občas, keď sa rozhovor zvrtol na jeho minulosť. Keď sa ho Ružena vypytovala podrobnejšie a dávala najavo nevôľu, iba starecky podráždene odsekol: „Taká bola doba.“ Niektorí z jeho mladších priateľov, čo poznali jeho angažovanosť len z jeho vlastného podania, prišli na omšu, a niektorí dokonca aj na oslavu. Samé významné osobnosti. Počas pobožnosti sa dívali na portrét človeka, ktorý spĺňal ich kritériá protikomunistického odboja, chrabrosti a viery. Hneď vedľa jeho brat, komunista, ikona celkom iného režimu. Niektorí sa možno márne dohadovali, kto to je. Nikto z nich nevedel, kto tam tie fotky dal. Niektorí možno pripísali tento čin Ružene.

Úryvok si môžete prečítať TU [17].

Knihu si môžete objednať TU [18].

 

Jarmila Filadelfiová, Jana Cviková, Jana Juráňová (ed.): Učiteľské povolanie. Aspekty rodovej rovnosti v škole

Súčasná pandémia má pre prácu a život učiteliek a učiteľov špecifické dôsledky. Nová situácia si vyžaduje, aby prispôsobili osnovy i metódy dištančnému vzdelávaniu, hľadali a urýchlene si osvojili vhodné technické nástroje, zostali so žiačkami a žiakmi v spojení. Pritom sa musia starať aj o vlastnú domácnosť a rodinu, aktuálne 24 hodín denne.
Ani pri nových okolnostiach a požiadavkách netreba zabúdať, že učiteľské povolanie už aj pred touto krízou čelilo mnohým ťažkostiam. Feminizácia, teda vysoké rodové zaťaženie učiteľského povolania, má vplyv na nízku prestíž a nedostatočné ohodnotenie tejto profesie. Štruktúrne problémy týkajúce sa pracovných podmienok v školstve zostávajú dlhodobo neriešené. Dnes naberajú nové a tiež rodovo špecifické aspekty. Ženy tvoria väčšinu vyučujúcich na školách, a keďže na pleciach žien je aj primárna starostlivosť o domácnosť, deti a iných členov rodiny, práca učiteliek z domu je obzvlášť náročná.

Na Deň učiteliek a učiteľov sme preto vybrali knihu Učiteľské povolanie. Aspekty rodovej rovnosti v školstve [19], ktorú si môžete stiahnuť vo formáte pdf [20].  

 

***

Kúpou každej aspektovskej knihy podporíte vydávanie ďalších dobrých titulov. Ďakujeme!

Na vydávanie a distribuovanie aspektovských kníh môžete prispieť aj dvoma percentami z dane [21].