Za Natáliou Gorbanevskou

Jedna zo siedmich odvážnych, čo sa v auguste 1968 postavili na Červené námestie na znak protestu proti okupácii Československa, poetka Natália Gorbanevská zomrela na 29. novembra vo veku 77 rokov. Pripomeňme si ju textom spisovateľky Ireny Brežnej v preklade Jany Cvikovej.

Keď vznikli do našich tmavých ulíc
Okupant, študentka a disident. Československo a sedem spravodlivých

Dvadsiateho prvého augusta o tretej hodina v noci sa pod velením generála Bondarenka sovietska tanková divízia vydala na cestu od maďarskej hranice do Bratislavy. Vojakom povedali, že bránia socializmus proti československej kontrarevolúcii a západonemeckej okupačnej armáde.

Malá moskovská disidentská skupina, otrasená okupáciou Československa, sa rozhodla protestovať v srdci represie – pred Kremľom. Sedem sovietskych občanov sa obetovalo za milióny svojich spoluobčanov, nerobili si žiadne ilúzie, poznali vysokú cenu za občiansku statočnosť. Okrem Viktora Fainberga tam boli: poetka Natália Gorbanevská s dvojmesačným bábätkom v kočíku, lingvistka Larisa Bogorazová, básnik Vadim Delone, stavebný robotník Vladimír Dremľuga, matematici Konstantin Babickij a Pavel Litvinov. Keď dorazili na Červené námestie, vytiahli spod oblečenia plagáty a roztiahli ich nad hlavami: Slobodu pre Československo, Preč s okupantmi, Za vašu a našu slobodu, Sláva slobodnému a nezávislému Československu!
V priebehu niekoľkých minút sa prihnali príslušníci KGB v civile, roztrhali plagáty a pustili sa do demonštrujúcich. Jeden tajný kopol sediaceho Viktora Fainberga priamo do tváre. Viktor v Bazileji vybral umelý chrup, aby mi  ukázal následky kopnutia. Hneď potom ho spolu s ostatnými sotili do čierneho auta. Pred Kremľom ostali len jeho zuby. Tie milióny sovietskych občanov, ktorí si vedeli ochrániť zuby pred režimom, podpisovali na univerzitách a školách, v závodoch a kolchozoch prefabrikované vyhlásenia, ktorými odobrovali vstup vojsk ako záchranu socializmu.
Celý článok si môžete prečítať na: forum.sme.sk [3]