Rôzne pohľady na dielo Mary Wollstonecraft

Maria J. Falco. 1996. Feminist Interpretations of Mary Wollstonecraft. University Park, PA : The Pennsylvania University Press 

Zbierka esejí venovaných filozofke Mary Wollstonecraft približuje čitateľkám a čitateľom život a myšlienky tejto významnej osobnosti druhej polovice 18. storočia. Kniha je súčasťou edičnej série venovanej kritickému prehodnocovaniu filozofického kánonu, ktorý ženy ako autorky ignoroval a/alebo im pripisoval stereotypné („ženské“) vlastnosti a úlohy v rodine a spoločnosti. Editorka knihy Maria J. Falco v úvode uvádza, že kanonické diela predstavujú len zlomok celkovej filozofickej tvorby. Filozofky sú pritom odsúvané na okraj záujmu kánonu. Inými slovami (nielen) filozofickému kánonu je vlastný tzv. malestream, ktorý sa podľa Falco prejavuje dvoma spôsobmi: prehliadaním mizogýnnych prvkov filozofického kánonu a ignorovaním žien, ktoré produkujú rovnako kvalitnú alebo ešte kvalitnejšiu filozofiu ako muži. Pri takto formulovanej téze Marie J. Falco sa môžu čitateľke alebo čitateľovi vybaviť podobnosti s neogramsciánskou školou, ktorá tematizuje tzv. hegemónny diskurz predstavujúci prevládajúci spôsob myslenia, ktorý určuje, čo je považované za bežné či normálne. Hegemónny diskurz podľa neogramsciánskej školy však nie je trvalý a nemenný, preto ho možno a treba podrobovať konštruktívnej kritike a meniť.

Predovšetkým druhá kapitola Penny A. Weiss sa venuje otázke, prečo sú teoretičky vylúčené z filozofického kánonu. Cez reflexiu odbornej literatúry, ktorá sa venuje významným osobnostiam filozofie, sa autorka dostáva ku konštatovaniu, že filozofickému kánonu naďalej dominujú muži. Mary Wollstonecraft možno v tomto ohľade chápať ako výrazný príklad toho, ako sú filozofky zneviditeľňované – ich prínos sa zvykne zľahčovať alebo priam znevažovať prostredníctvom ad hominem argumentov, ktoré sa sústreďujú primárne na hodnotenie ich osobného života. Filozofkám sa vyčíta, že sú zhýralé, mentálne nestabilné, nerozumné, ich tvorba je vraj (rodovo) zaujatá a plytká. Penny A. Weiss pritom uvádza, že takýto prístup je pokrytecký, pretože pri mužoch sa podobné argumenty nevyužívajú. Naopak, ich súkromné životy sa priveľmi neskúmajú, ich filozofické argumenty schvaľujúce napríklad otroctvo či odsúvajúce ženy do podradnej spoločenskej pozície sa zhovievavo prehliadajú. Penny A. Weiss vo svojej eseji prízvukuje, že Mary Wollstonecraft si miesto vo filozofickom kánone jednoznačne zaslúži, pretože pozorne analyzuje súvislosť medzi spoločenským postavením a pohlavím, čím prekračuje zaužívaný rámec skúmania spoločnosti mužskými autormi.

Pôsobivú ilustráciu spomínaného malestreamu prináša aj jedenásta kapitola Virginie Sapiro a Penny Weiss. Prostredníctvom fiktívneho dialógu Mary Wollstonecraft a Jeana J. Rousseaua, ktorý vytvorili na základe ich spisov, sa snažia demonštrovať podobnosť ich argumentácie v oblasti ľudských práv, avšak ostrú rozdielnosť v otázke postavenia žien v spoločnosti. Čitateľky a čitatelia takto môžu veľmi jasne sledovať argumentačnú nekonzistentnosť Rousseaua, keď sa na jednej strane vášnivo vyjadruje v prospech práv človeka, miestami dokonca hovorí o podobnosti dievčat a chlapcov, no na druhej strane považuje ženy za zdroj pôžitku pre mužov alebo a priori odmieta, aby sa dievčatám dostalo rovnako kvalitného vzdelania ako chlapcom.

Knižka Feminist Interpretations of Mary Wollstonecraft hovorí o potrebe  transformovať filozofický kánon, vyzýva na objavovanie „stratených“ textov a pozorné skúmanie dôvodov, prečo boli tieto spisy odsunuté do úzadia. Dodáva, že je tiež potrebné analyzovať vplyv rodových ideológií na proces kanonizácie disciplíny filozofie. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že Maria J. Falco sa touto publikáciou snaží prispieť ku kritickému zhodnoteniu filozofického kánonu, pričom prízvukuje, že kritický prístup by sme mali uplatňovať na všetky texty, nie iba kánon.

Knihu nájdete v knižnici ASPEKTU každý utorok a štvrtok od 15.00 do 19.00.

 

Ako citovať tento článok:

red. Rôzne pohľady na dielo Mary Wollstonecraft In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/11/2015. Získané 06/12/2019 - 04:51. Dostupné na http://aspekt.sk/node/2480