Inštitucionalizovanie každodenného života

„Ak bol jadrom disciplinárnej moci regulujúcej továrenský život časový rozvrh, tak jadrom časového rozvrhu boli továrenské smernice. Prísny rozvrh potreboval prísneho dozorcu. Samotná modalita moci bola mimoriadne despotická, ospravedlňovalo ju však obrovské množstvo aj charakter pracujúcich, ktorých bolo treba riadiť. V továrni pracovalo viac ako päťsto robotníčok a robotníkov, ktorí pochádzali z rôznych miest, hovorili rôznymi nárečiami, mali rôzne zvyky, správanie, štandardy. Na to, aby disciplinárny stroj túto heterogénnu skupinu migrantiek a migrantov usporiadal do súboru so štandardizovaným správaním a aby zo zmätených myslí vytvaroval disciplinovanú dušu, bolo nutné zakoreniť v pracujúcich techniky moci. Potreboval tiež nestranný a spravodlivý legislatívny stroj, ktorý by nastavil nezaujaté pravidlá správania a jasne stanovil odmeny a tresty. Vzniklo univerzum trestov a odmien, v ktorom každá vedela, čo má robiť a ako.“

Čítajte celú ukážku zo štúdie Čínske robotníčky ta-kung-mej. Sociálne telo, umenie disciplíny a odpor.

Ak vás zaujímajú feministické pohľady na prácu, knihu Feministky hovoria o práci. Ako sa ženy stávajú subjektmi kapitalizmu  si môžete zakúpiť v ASPEKTE alebo objednať na: www.aspekt.sk