Petiční výbor Věrni zůstaneme

Petiční výbor Věrni zůstaneme (PVVZ) – ilegálna antifašistická odbojová organizácia pôsobila na území protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 až 1942. Výbor združoval prevažne nekomunistických ľavicových intelektuálov a intelektuálky, ľudí zamestnaných na poštách a železniciach, členov odborových organizácií a bývalé členky Ženskej národnej rady.

Vzniku PVVZ predchádzalo uverejnenie manifestu Věrni zůstaneme (plný názov Odkazu prezidenta Masaryka věrni zůstaneme), ktorý mal formu petície. Autori a autorky z radov prvorepublikovej intelektuálnej obce v ňom žiadali zachovať celistvosť Československej republiky a protestovali proti narastajúcemu ohrozeniu zo strany nacistického Nemecka. Vyslovili vieru v občiansku spoločnosť a rovnosť bez ohľadu na rasu, politické alebo náboženské presvedčenie. Iniciátormi manifestu a petície boli lekár Jan Bělehrádek a filozof Josef Fischer. Petíciu podpísalo 308 osobností kultúrneho a politického života a viac ako milión občianok a občanov Československa.

Po nemeckej okupácii sa výbor začal rýchlo organizačne formovať. Vedúci predstavitelia a predstaviteľky využili ako platformu už existujúcu ľavicovú osvetovú organizáciu s názvom Dělnická akademie (1896 - 1948, obnovená po r. 1991), ktorá mala na území Čiech desiatky pobočiek. Organizačnú štruktúru tvorili i relatívne samostatne pracujúce skupiny, medzi ktoré patrila napríklad skupina bývalých členiek Ženskej národnej rady. Vedúce postavenie v tejto skupine zastávala Milada Horáková, ktorá mala za úlohu verbovať nové členky. Ďalšou členkou výboru bola Anna Pollertová, spoluprácu s odbojármi nadviazali i Hana Gregorová, Františka Plamínková a ďalšie významné predstaviteľky vtedajšieho kultúrneho a spoločenského života. Pracovnou náplňou skupiny Ženskej národnej rady bolo všestranné materiálne, sociálne a finančné zabezpečenie odbojovej činnosti. Jej členky zastávali tiež úlohu spojok medzi jednotlivými pracovnými skupinami, šifrovali a dešifrovali dôležité depeše.

Významnou súčasťou agendy PVVZ bola spravodajská a sabotážna činnosť. Ako príklad sabotáží možno uviesť aktivity pracovníčok a pracovníkov železníc. Zbierali informácie o vypravených vlakoch, odčerpávali z nich pohonné hmoty a inak znefunkčňovali vlakové súpravy, ktoré využívali nacisti. Výbor sprostredkovával informácie spojeneckým vojskám a československej exilovej vláde v Londýne na čele s prezidentom Eduardom Benešom. Vydával a distribuoval ilegálne tlačoviny a zabezpečoval prevádzanie osôb cez hranice.

Petiční výbor Věrni zůstaneme spolupracoval s ďalšími odbojárskymi organizáciami a v roku 1940 sa včlenil do Ústředního vedení odboje domácího (ÚVOD), ktorý zastrešoval existujúce odbojové organizácie.

Členky a členov výboru začali zatýkať na jeseň 1941. Predpokladá sa, že gestapo nechalo organizáciu fungovať tak dlho najmä preto, lebo sa snažilo získať čo najviac informácií o jej organizovaní a členskej základni, aby ju potom zlikvidovalo „jednou ranou“. Petiční výbor Věrni zůstaneme bol definitívne gestapom rozbitý v roku 1942.

Zdroje:

Gregorová, Hana: Spomienky. Bratislava: Tatran 1979.

Ivanov, Miroslav: Justiční vražda aneb smrt Milady Horákové. Praha: Nakladatelství XYZ 2009.

Kuklík, Jan: K problematice vzniku národní fronty v domácím odboji. Praha: Univerzita Karlova 1976.