Protirodové mobilizácie v Európe

Kuhar, Roman – Paternotte, David (ed.). (2017). Anti-Gender Campaigns in Europe – Mobilizing Against Equality. Rowman & Littlefield International Ltd.

V roku 2013 vyhlásili v Poľsku pojem „gender” (v slovenčine „rod“) za slovo roka [1]. Predchádzali tomu mesiace mobilizácií proti takzvanej „gender ideológii“. Protirodové politické kampane sa však neobjavujú len v poľskom priestore, najmä po roku 2010 ich možno sledovať v rôznych krajinách. Akademické hlasy poukazujúce na nadnárodný charakter týchto mobilizácií, ktoré majú formu aktivistických projektov s rôznorodými aktérmi a stratégiami, taktiež naberajú na intenzite. Aj preto sa komparatívna perspektíva skúmania protirodových hnutí stala kľúčovou pre kolektív autorov a autoriek monografie Anti-Gender Campaigns in Europe – Mobilizing Against Equality (Protirodové ťaženia v Európe – mobilizácia proti rovnosti).

Monografiu otvárajú editori Roman Kuhar a David Paternotte a rámcujú „gender ideológiu“ ako mobilizačné heslo, ktoré sa najmä v stredoeurópskom a východoeurópskom prostredí stalo symbolickým tmelom [2] pre rôzne politické požiadavky. Podľa editorov sa pojem „gender ideológia“ stáva destabilizačným heslom, ktorého cieľom je vytvárať opozície voči rôznym politickým témam, ako napríklad manželstvá párov rovnakého pohlavia, reprodukčné práva, sexuálna výchova, rodové vzdelávanie, akademický odbor rodové štúdiá či samotné princípy liberálnej demokracie. Autorský kolektív sa v publikácii venuje lobistickým stratégiám, diskurzom a argumentácii či formám financovania a organizácie protirodových hnutí v 12 krajinách Európy [3]. Prípadové štúdie hľadajú spoločné i rozdielne znaky tejto mobilizácie a kladú si otázku, akým spôsobom ich jednotlivé prvky putujú cez hranice.

Téma politického aktérstva zohráva v recenzovanej publikácii dôležitú úlohu a jednotlivé štúdie predstavujú aktérov, ktorí vo svojej argumentácii používajú rámec „gender ideológie“. Niekoľko príspevkov sa venuje spojeniu politicky angažovaných náboženských skupín a protirodovej opozície. Zatiaľ čo v niektorých krajinách hrá dôležitú úlohu otvorené zapojenie rímskokatolíckej či pravoslávnej cirkvi do politickej mobilizácie (napr. Írsko, Rusko, Slovinsko), v iných prípadoch autori a autorky poukazujú na sekularizáciu politickej agendy a vznik nových občianskych združení, ktoré sa usilujú od náboženských skupín (i keď často neúspešne) dištancovať (Chorvátsko, Nemecko). Monografia zdôrazňuje prepojenie protirodovej rétoriky s vatikánskym diskurzom o komplementarite pohlaví, ktorý stavia na tradične vnímaných rolách žien a mužov v rodine a na predstave, že sa vzájomne dopĺňajú. Tento diskurz sa zintenzívnil v 90. rokoch ako reakcia na medzinárodné feministické hnutie a jeho prítomnosť možno sledovať aj v pastierskych listoch Konferencie biskupov Slovenska.

Príspevky však zdôrazňujú, že protirodovú rétoriku netreba spájať len s náboženskými skupinami, pretože v súčasnosti z nej profituje aj krajná pravica. V krajinách ako Belgicko či Francúzsko títo aktéri nachádzajú podporu aj v médiách či vo vedeckej komunite. V Nemecku a Rakúsku sa opozíciou voči „gender ideológii“ zase vyznačujú skupiny, ktoré spájajú prvky konzervatívnej katolíckej agendy a pravicového extrémizmu. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že cieľom takejto mobilizácie je oslovenie konzervatívneho voličstva, autorky a autori poukazujú na komplexnejšie argumentačné línie namierené proti prvkom liberálnej demokracie.

V prípadových štúdiách, ktoré sa sústreďujú primárne na aktérov krajnej pravice (Maďarsko, Nemecko), sa venuje pozornosť hlavne ich argumentácii. Stretávame sa tu s opisom kritiky verejných politík zameraných na presadzovanie (rodovej) rovnosti, ktoré sú protirodovými aktérmi vykreslené ako forma totalitnej ideológie. Krajne pravicoví aktéri sa vo svojej argumentácii odvolávajú na slobodu, ktorá je podľa nich  okresávaná prvkami „politickej korektnosti“ a tzv. politikami identít, ktoré presadzujú inklúziu sociálnych menšín. Príkladom takejto opozície je odpor voči uplatňovaniu rodového hľadiska vo verejných politikách (gender mainstreaming), ktoré v Maďarsku a Poľsku odmietli s argumentom, že ide o ideologické zasahovanie do politiky [4]. Obe štátne byrokracie ho nahradili konceptom rodinnej perspektívy (tzv. family mainstreaming), ktorá operuje so stereotypným ponímaním materstva a otcovstva. V prípadových štúdiách, ktoré sa venujú krajinám strednej a východnej Európy, sa ukázalo silné prepojenie krajne pravicovej politiky s protirodovou agendou v podobe odporu voči Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Tento medzinárodný dokument, známy ako Istanbulský dohovor, sa aj na Slovensku stal prostriedkom boja proti „gender ideológii“.

Podľa autorského kolektívu viaceré skupiny spájajú protirodovú rétoriku s prvkami nacionalizmu. Opozície, ktoré tieto skupiny vytvárajú, operujú s diskurzívnym vymedzením „nás“ – občanov a občianok, čo si zaslúžia kvalitnejší a bezpečnejší život, a „ich“, ľudí, ktorí sa takýto život snažia ohroziť. V tomto kontexte sa hrozbou môže stať napríklad škola, ktorá informuje žiakov a žiačky o rodových stereotypoch, alebo zasadzovanie sa za práva LGBTI ľudí a uzákonenie manželstva párov rovnakého pohlavia. Ako hrozba a „tí druhí“ však môžu pôsobiť aj konvenčné a „skorumpované“ politické elity, ktoré presadzovanie liberálnych politík dovolili. Príznačné je aj vymedzenie sa voči politikám Európskej únie. Je to práve rozvoj ľudskoprávnych tém na úrovni Európskej únie, ktorý protirodová rétorika prezentuje ako kultúrne vzdialený jednotlivým členským štátom a ich obyvateľstvu. Organizácie ako Európsky parlament či Európsky súd pre ľudské práva sú vykreslené ako novodobé kolonizačné sily.    

Ako dokumentujú prípadové štúdie, takmer vo všetkých skúmaných krajinách sa skupiny presadzujúce protirodovú agendu odvolávajú na ochranu detí a ich „najlepší záujem“. Na tento záujem apelujú napríklad v politickom lobingu proti právam LGBTI menšiny (Rusko) alebo proti vyučovaniu sexuálnej výchovy na školách (Chorvátsko). Vytvára sa dojem, že sexuálna výchova sa usiluje z detí robiť „presexualizovaných“ jedincov, a preto je nebezpečná pre spoločnosť. Sexualita má patriť výlučne do rodiny, ktorá sa tak stáva jediným prostredím, kde o nej dieťa môže získať relevantné informácie. Vzniká priestor pre krajne pravicové skupiny, ktoré túto rétoriku využívajú a argumentujú, že najlepší záujem národa je vlastne najlepším záujmom dieťaťa.

K skúmaným témam monografie patrí aj zloženie aktivistických základní protirodových skupín a ich mobilizácia. Mnohé z týchto skupín v minulosti buď organizovali referendá (Slovinsko, Chorvátsko), alebo sa o podobné iniciatívy aspoň pokúsili (Francúzsko), často pod zámienkou kritiky konvenčných procesov tvorby politík v súčasných demokratických zriadeniach. Referendá tak majú vytvoriť predstavu, že požiadavky týchto hnutí sú v záujme celej spoločnosti. Mnohé z protirodových skupín sa zároveň profilujú ako „občianske“, resp. „ľudové“ hnutia. Na druhej strane, skupiny ľudí, proti ktorým sú tieto iniciatívy namierené (napríklad aktéri presadzujúci liberálne politiky či LGBTI ľudia), sú vykreslené  ako elity vzdialené „bežným“ ľuďom, často (finančne) podporované zo zahraničia a presadzujúce radikálny transformačný program.

Monografia poukazuje na značnú participáciu žien v protirodových hnutiach, často aj na vysokých organizačných a politických postoch (Chorvátsko). Významnú rolu tiež zohrávajú ženy, ktoré hnutia anonymne podporujú, či už prostredníctvom malých finančných darov, alebo prácou napríklad na organizovaní petícií. Takéto zapojenie žien do krajne pravicového či konzervatívneho politického aktivizmu prináša nové otázky aj do štúdia politickej reprezentácie žien v Európe [5].

K významným záverom publikácie Anti-Gender Campaigns in Europe – Mobilizing Against Equality patrí zistenie, že medzi skupinami s protirodovou agendou neexistujú výrazné rozdiely. Aj keď sa môže zdať, že vystupujú primárne v priestore strednej a východnej Európy, publikácia poukazuje na ich prítomnosť v západoeurópskych krajinách (Francúzsko, Nemecko, Belgicko). To vytvára základ pre paneurópske hnutie proti „gender ideológii“, o ktorého vytvorenie je podľa autorov a autoriek v súčasnosti z mnohých strán záujem. 

Na záver treba dodať, že v monografii možno rozpoznať mnohé paralely, ale aj rozdiely v porovnaní so súčasnými konzervatívnymi diskurzmi o „gender ideológii“ na Slovensku. Rétorika, ktorú v minulosti používali primárne konzervatívne náboženské skupiny a organizácie (napr. Konferencia biskupov Slovenska), sa postupne udomácňuje aj vo vysokej politike (napr. zo strany predsedov súčasných vládnych strán) či v byrokratických štruktúrach a odborných kolektívoch zapojených do tvorby verejných politík (napr. poradné orgány vlády). V súčasnosti sa javí ako legitímny politický argument proti právam LGBTI ľudí či proti reprodukčným právam s cieľom osloviť konzervatívne voličstvo. Zo strany vysokých politických či cirkevných predstaviteľov, ako aj „občianskych“ skupín prichádza silná opozícia voči tzv. Istanbulskému dohovoru.

Poznámky:

[1] Slovo roka, mesiaca a týždňa vyhlasuje poľská organizácia Fundacja Języka Polskiego (Nadácia pre poľský jazyk) na základe analýzy mediálneho a akademického diskurzu. O najpopulárnejšom slove rozhoduje odborná komisia a zvažuje, ako často sa vo verejnom a akademickom diskurze zmieňovalo, ale predovšetkým, aká váha sa danému slovu prikladala. Nadáciu založili v roku 2008 pracovníčky a pracovníci jazykovedného ústavu Varšavskej univerzity. Ďalšie informácie o vyhlasovaní populárnych slov v rôznych krajinách nájdete na: http://www.slowanaczasie.uw.edu.pl/category/aktualnosci/

[2] Pomenovanie „symbolický tmel“ v tomto kontexte prvý raz použili Eszter Kováts a Maari Põim v publikácii Gender as symbolic glue. The position and role of conservative and far right parties in the anti-gender mobilizations in Europe (Rod ako symbolický tmel. Pozícia a rola konzervatívnych a krajne pravicových strán v protirodovej mobilizácii v Európe, Friedrich Ebert Stiftung a Foundation for European Progressive Studies 2015; dostupné na: https://library.fes.de/pdf-files/bueros/budapest/11382.pdf)  

[3] Zahrnuté sú štúdie z Rakúska, Belgicka, Chorvátska, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Írska, Talianska, Poľska, Slovinska a Španielska. V monografii sa nenachádza prípadová štúdia, ktorá by dokumentovala aktivity politických aktérov s protirodovou agendou na Slovensku. Niekoľko individuálnych prác však už vzniklo:

Ďurinová, P. (2015). Slovakia. In E. Kováts a M. Põim (Ed.) Gender as symbolic glue – The position and role of conservative and far right parties in the anti-gender mobilizations in Europe. Friedrich Ebert Stiftung – Foundation for European Progressive Studies. https://library.fes.de/pdf-files/bueros/budapest/11382.pdf. 

Maďarová, Z. (2015), 'Love and Fear – Argumentative Strategies Against Gender Equality in Slovakia'. In Anti-Gender Movements on the Rise? Heinrich Boll Foundation. https://www.boell.de/en/2015/04/21/anti-gender-movements-rise

Sekerák, M. (2015). ”Homoloby ve “Vatikánské gubernii”: Agnostická demokracie v praxi? Politické dimenze současné diskuse o homosexualitě na Slovensku. Auspicia, 11(3 - 4): 22 – 54.

Valkovičová, V. (2017). ”Regrettably, it seems that breaking one border causes others to tumble.” Nationalism and Homonegativity in the 2015 Slovak Referendum. Politique Européenne, 2017(55): 86 – 115. https://www.cairn.info/revue-politique-europeenne-2017-1-page-86.htm 

[4] Jedna z najznámejších autoriek venujúcich sa „gender ideológii“ je Gabriele Kuby. Podľa nej je uplatňovanie rodového hľadiska vo verejnej politike (gender mainstreaming) stratégiou, prostredníctvom ktorej sa presadzuje „totalitná gender ideológia“.

[5] Pozri napr.: Kötting, M. a kol. (Ed.) (2016). Gender and Far Right Politics in Europe. Palgrave Macmillan; Celis, K. a kol. (Ed.) (2014). Gender, Conservatism and Political Representation. Rowman & Littlefield International.

Text je súčasťou antifašistickej čítanky Ružovou na hnedú!!!

Knihu nájdete v knižnici ASPEKTU na Mýtnej 38 v Bratislave.