Seminár Rodová perspektíva v ekonómii - apríl 2010

Najnovšia publikácia ASPEKTU Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov [3] vychádza z príspevkov, ktoré autorky a autor predniesli na rovnomennom seminári v apríli 2010. Ak ste sa na podujatí nemohli zúčastniť alebo ho chcete opäť „zažiť", vypočujte si zvukový záznam všetkých príspevkov a následných diskusií.

Seminár organizovali Friedrich Ebert Stiftung Bratislava a ASPEKT v spolupráci so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave.

* Otvorenie seminára moderátorkou podujatia, sociologičkou Erikou Kvapilovou a úvodný príhovor Jany Cvikovej [4]

* Gabriele Michalitsch: Trh a moc. Ekonomické re/produkovanie rodu [5]

Tento príspevok poskytuje prehľad základných foriem ekonomických rodových hierarchií v európskom kontexte, ktoré ozrejmia vpísanosť rodu do ekonómie a poukážu na centrálne mechanizmy jeho reprodukcie. Základná téza znie, že trh nie je neutrálny mechanizmus, ale spoločenská inštitúcia, v ktorej sa artikuluje a vykonáva moc. V druhej časti sa príspevok venuje východiskám feministickej ekonomickej politiky, ktoré objasňujú možné cesty k dosiahnutiu rodovej rovnosti, a na záver načrtne diskusiu o prepojení ekonomickej politiky a ekonomickej teórie. (Rodová perspektíva v ekonómii, s. 13)
Príspevok je v anglickom jazyku.

* Anna Zachorowska-Mazurkiewicz: Ekonomika starostlivosti v ekonomickom myslení [6]

Starostlivosť je pre ekonomiku dôležitá, ekonomika je od služieb starostlivosti závislá, nedokáže sa bez nich rozvíjať, dokonca vôbec fungovať. Na druhej strane ekonomické vzťahy v rámci spoločnosti ovplyvňujú množstvo a kvalitu starostlivosti, ktorú spoločnosť do­káže poskytnúť tým, čo ju potrebujú. Starostlivosť a ekonomika sú teda navzájom previazané. V tomto príspevku budem vzťahy medzi starostlivosťou a ekonomikou analyzovať z hľadiska ekonomickej teórie. V úvode uvediem starostlivosť do súvislosti so štandardným pojmom práce. Táto analýza následne vyústi do skúmania pojmu starostlivosti z pohľadu ekonomickej teórie, pričom budem prezen­tovať modely zastúpené v hlavnom prúde ekonomického myslenia, ďalej neoklasické modely, ako aj spôsob, akým tento pojem vo svo­jich teóriách rozvíjala feministická ekonómia. V závere príspevku sa budem venovať niektorým všeobecným návrhom na politické rie­šenia, ktoré by mali byť kľúčové pri úvahách o tom, ako prekonať rastúcu krízu v oblasti starostlivosti. (Rodová perspektíva v ekonómii, s. 33)
Príspevok je v anglickom jazyku.

* Daniel Gerbery: Rodové implikácie starostlivosti o deti na Slovensku [7]

Väčšina existujúcich politických opatrení v oblasti zosúlaďovania práce a rodinného života sa snaží o maskulinizáciu životných cyklov žien. Málo skúšaná možnosť, ktorá však v sebe skrýva veľký inovačný potenciál, spočíva v obrátení pozornosti na feminizáciu životných cyklov mužov. (Esping-Andersen, 2009) V niektorých členských štátoch EÚ už možno nájsť náznaky takéhoto prístupu, napríklad zavedením tzv. otcovskej dovolenky, prípadne pevnej, neprevoditeľnej časti rodičovskej dovolenky len pre otca a podobne. Feminizácia mužského životného cyklu má potenciál ovplyvniť aj ďalšie veľké témy, ktoré so starostlivosťou o malé deti úzko súvisia (demografický vývoj, rovnosť príležitostí, rodová rovnosť). Rozhodne však znamená explicitný posun od užšieho k širšiemu, pluralitnejšiemu a spravodlivejšiemu konceptu starostlivosti. (Rodová perspektíva v ekonómii, s. 72)
Príspevok je v slovenskom jazyku.

* Zora Bútorová, Jarmila Filadelfiová: Ženy a muži v práci a rodine: prečo je podľa sociologičiek užitočná rodová perspektíva v ekonomike [8]

Z hľadiska záujmu verejnej politiky o riešenie rodových nerov­ností vývoj sprevádzali viaceré nevyužité príležitosti. Slovensko napríklad stratilo výhodu, ktorú malo v oblasti služieb pre deti do roku 1989 (vybudovaná sieť zariadení s kvalifikovaným perso­nálom), namiesto riešenia ich kvalitatívnej stránky a štandardizácie pristúpilo k ich rušeniu, namiesto podpory a zlepšovania ich do­stupnosti sa tieto služby pre mnohých rodičov stali nedostupnými - hlavne na vidieku a finančne. Nevyužilo ani obdobie „dospieva­nia" populácie a nepripravilo sa na jej skutočné starnutie inten­zívnejším rozvojom štandardizovaných služieb pre starších ľudí. „Zvýhodnené" obdobie vo vývoji populácie sa nevyužilo ani na to, aby sa trh práce stal ústretovejším k ženskej a staršej pracovnej sile (flexibilita foriem práce a skutočné potláčanie diskriminácie). (Rodová perspektíva v ekonómii, s. 107)
Príspevok je v slovenskom jazyku.

* Oľga Pietruchová: Stredoeurópska skúsenosť s krízou z rodového hľadiska [9]

Feministická ekonomika poukazuje v tomto kontexte hlavne na potrebu zmeny prístupu pri uvažovaní o vytváraní hodnôt. Sú­časná ekonomika berie do úvahy iba produkciu v hospodárstve ako verejnej sfére, kým domáca sféra a štát sa považujú len za konzu­mentov. Feministická ekonómka Mascha Madörin (2004) odmieta takýto pohľad a tvrdí, že aj domácnosti a iné inštitúcie, v ktorých sa vykonáva neplatená práca, musia byť brané ako produktívna sú­časť ekonomiky s inou/vlastnou pracovnou a kapitálovou logikou. Preto je potrebné vyvinúť novú ekonomickú teóriu, ktorá bude zo­hľadňovať celú spoločnosť vrátane neplatenej práce a kvality života jednotlivca a nastaviť tomu zodpovedajúce kritériá. Takáto teória musí zohľadňovať rodové a mocenské pomery nielen vo verejnej, ale i v súkromnej sfére. (Rodová perspektíva v ekonómii, s. 138)
Príspevok je v slovenskom jazyku.

* Záverečná diskusia [10] v anglickom a slovenskom jazyku.