Texty múdre

Menštruácia? Tichšie prosím

Rozhovory o menštruácii so ženami rôznych generácií

Anežka Janolová robila diplomový výskum o tom, ako si ženy z rôznych generácií pamätajú na svoju prvú menštruáciu, ako o menštruácii premýšľajú a hovoria. V tomto článku spracovala výpovede žien z malej obce na severe Slovenska. „Keď som sa pýtala na prvú menštruáciu, u respondentiek všetkých generácií prevládali negatívne pocity. Každá žena si ju pamätala, pričom pre mnoho respondentiek z najstaršej generácie to bol veľký šok.“

V rozhovoroch vediem paralelný fiktívny rozhovor aj sama so sebou a dobou našej mladosti

Z úvodu knihy Oľgy Gyárfášovej „Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru“

Táto kniha vznikala dlho a zložito. Jednotlivé vrstvy pôvodnej idey sa postupne ukladali, menili, komunikovali, súťažili. Nakoniec sa usporiadali do niekoľkých základných rámcov, ktoré môžu poslúžiť aj ako čitateľský návod na použitie. Predovšetkým mi išlo o prerozprávanie spomienok na 70. a 80. roky minulého storočia, teda na obdobie tzv. normalizácie. V tých rokoch v Bratislave existovalo unikátne neformálne spoločenstvo, ktoré svojimi aktivitami v rôznej intenzite a v rôznych podobách vzdorovalo režimu a vytváralo alternatívny priestor slobody. Išlo predovšetkým o kultúrne, umelecké a občianske aktivity. Ľudia, ktorí tento okruh tvorili, zažívali prenasledovanie zo strany komunistickej tajnej polície – Štátnej bezpečnosti (ŠtB).“ Prečítajte si úryvok z úvodu Oľgy Gyárfášovej z knihy Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru.

Spoločenstvo aj „vlastná izba“ ako predpoklad politického vzdoru

Úryvok štúdie Zuzany Maďarovej z knihy „Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru“

Aktérstvo formulované v rozhovoroch nadobúda sociálny, vzťahový rozmer, ktorý v historických príbehoch o hrdinoch – či už sú to disidenti, alebo revolucionári – spravidla absentuje. Zviditeľňujú sa pritom nielen pozitívne aspekty sociálnych väzieb, ale aj to, ako sa prostredníctvom nich ľudia stávajú zraniteľnými (Butler, 2004, 2020). Aktérky sa v rozhovoroch stávali zraniteľnými ako občianky vo vzťahu k mocenským zložkám, a to práve pre väzby k partnerom, Bohu, kamarátkam či kamarátom, rodičom alebo politickému režimu. Tie isté vzťahy, ktoré predstavovali bezpečie, dôveru a blízkosť, znamenali neistotu, sprítomnenie zraniteľnosti a riziko násilia.

Paula Jójárt 1977 - 2023

Spomienka na Paulu

Paula Jójárt bola naša priateľka - nesmierne otvorená a srdečná a zároveň zásadová. Kvírfeministka, aktivistka, autorka... Pripomeňte si ju spolu s nami aj prostredníctvom článkov o situácii LGBTQ+ ľudí.

Pohľad z periférie: ako tvoriť mesto spolu

Lýdia Grešáková, Viktória Mravčáková

„Starý spôsob fungoval a nie je potrebné ho meniť“ alebo „nedá sa to“. S týmito slovami sa často stretávame na začiatku rôznych projektov, do ktorých vstupujeme s ďalšími aktérmi a aktérkami. Ako kolektív pôsobíme v oblasti mestotvorby na Slovensku. Tento článok vychádza z našej skúsenosti so zapájaním ľudí do urbanistických projektov, alebo ako sa hovorí – s participáciou. Predstavujeme v ňom možné spôsoby scitlivovania priestorovej praxe prostredníctvom začleňovania hodnôt kritickej kartografie a feministických prístupov. Čerpáme pritom z našich skúseností sociologičky a architektky, predstaviteľky neziskovej organizácie Spolka, výskumníčky, pedagogičky v oblasti architektúry, pracovníčky v mestotvorbe, aktivistky a ženy.

Cítiš sa bezpečne?

Prepis diskusie o feministických prístupoch k bezpečnosti

„Keď rozumieme, že musíme brať bezpečnosť a obranu vážne, najväčšia výzva pre náš región je, ako to robiť tak, aby sme súčasne dodržiavali hodnoty a princípy, ktoré si vážime a ktorým veríme – ľudské práva, rodovú rovnosť, demokratické štandardy. A to je veľmi náročné, pretože ani v našom regióne, ani na Západe nemá ľavica alebo tzv. progresívni aktéri silný hlas v oblasti bezpečnosti.“ Uviedla poľská sociologička Weronika Grzebalska na diskusii o feministických prístupoch k bezpečnosti v strednej a východnej Európe, kde sa rozprávala s českou výskumníčkou v oblasti medzinárodných vzťahov Mílou O’Sullivan a s aspekťáčkou Zuzanou Maďarovou. Prečítajte si upravený prepis podujatia.

Povedz to prostredníctvom grafiti! Pouličné umenie ako nástroj ženského odboja v Egypte

Michaela Grančayová

Prostredníctvom pouličného umenia a grafiti výtvarníčky počas Arabskej jari upozorňovali na znevažovanie žien, vojenský štát či problém sexualizovaného násilia. Do verejného priestoru tak vnášali tabuizované témy, ktoré v kontexte protivládnych protestov a nebývalej miery sexualizovaného násilia nadobudli nové významy aj naliehavosť. Tento jav je súčasťou širšieho medzinárodného fenoménu, keď sa pouličné umenie stáva dôležit‎ou súčasťou zápasu za zrovnoprávnenie žien. Aj v Brazílii, Španielsku či Mexiku sa grafiti stali jedným z prostriedkov boja proti rodovo podmienenému násiliu.

Mikuláškin balíček Nebudeme ticho!

12 požiadaviek a princípov pre spravodlivú queer feministickú spoločnosť

Prečítajte si 12 požiadaviek a princípov pre queer feministickú spoločnosť, ktoré odzneli na pochode Nebudeme ticho! 3. decembra 2022 v Bratislave. Pribalili sme ich do Mikuláškinho balíčka, ktorý sme položili pred prezidentský palác, a svoju cestu si nájdu aj do parlamentu.

Dekolonizujme umění! Dlouhý, těžký a vzrušující boj

ASPEKT vyberá

Pri príležitosti prednášky francúzsko-reunionistickej politickej teoretičky, feministky a aktivistky Françoise Vergès v Bratislave vyberáme jej text o dekolonizácii umenia, ktorý vyšiel na portáli artalk.cz: Ztracené dědictví lze tedy znovu nalézt jen za cenu velkého úsilí. Prosadit si autonomii, vytvořit vlastní zónu odporu a pak ji, jak je to jen možné, propojit s dalšími zónami odporu… A oprostit se od jha velkého oficiálního národního narativu, abychom se tak znovu zmocnili vlastního příběhu, psali ho sami, ukázali svůj vlastní pohled na věc, říká Kader Attia. [10] Musíme se odnaučit, abychom se mohli začít znovu učit, rehabilitovat všechny poškozené smysly – zrak, sluch, hmat, čich –, ale také se znovu naučit mlčet.

Trpiace hrdinky?

O vzťahu konzervatívneho a antikomunistického diskurzu v utváraní kolektívnej pamäti

„Čitateľstvo vstupuje do priestoru absolútnych hodnôt, kde spochybnenie naratívu pôsobí ako spochybnenie žien – či už hrdiniek, alebo obetí – a ich skúseností.“ Prečítajte si článok Zuzany Maďarovej, ktorý sa sleduje, aké typy subjektivity a feminity predstavujú životné príbehy žien, ktoré sú ukotvené v širšom diskurze antikomunizmu.