Texty múdre

Strašná pomsta

Z druhých bitevných polí, z revolučných tribún, z parlamentných siení vyháňajú zamatoví revolucionári svojimi doráňanými lakťami všetko ženské von. Konečne zasa sami medzi svojimi. Kázaním: žena, bola si zvedená na zlú cestu, spamätaj sa, ju posielajú naspäť k deťom, k opisovaniu svojich uznesení poškodzujúcich záujmy žien, k vareniu kávy, k umývaniu dlážky, k bežiacemu pásu, k súťaži o najkrajšie prsia." Švajčiarsko-slovenská spisovateľka Irena Brežná ako prvá reflektovala na začiatku 90. rokoch situáciu žien v novembri 1989 a po ňom. Vyberáme úryvok z prózy, ktorá vyšla v preklade Jany Cvikovej v časopise Aspekt 1/1993 Mýtus krásy

Jana Juráňová o moci, solidarite, starnutí a literatúre

Čo si spoluzakladateľka ASPEKTU, spisovateľka a prekladateľka Jana Juráňová myslí o mýte, že feministky sa snažia o emancipáciu spoločnosti, pretože sú frustrované a nahnevané? „Síce to tak nie je, ale aj keby to tak bolo, tak čo? Sú predsa skupiny obyvateľstva, ktoré majú dôvod byť frustrované, napríklad chudobní ľudia, a najmä chudobné ženy. Aj keď títo ľudia sú často bez hlasu. Čo je na tom, že niekto je nahnevaný na vlastnú situáciu a chce ju zmeniť?“ Vypočujte si podcast V ženskom rode, v ktorom sa s Janou Juráňovou rozprávala Katarína Strýčková.

November ako proces alebo praktická „nežná“

Úryvok z knihy Zuzany Maďarovej Ako odvrávať novembru 1989

„Naprieč rozhovormi sa vinú konštatovania o ‚praktických‘ ženách nežnej revolúcie. Takýto rámec, ktorý odlišuje materiálnu a ideovú stránku revolúcie, sa objavuje v dvoch podobách – účastníčky rozhovorov v priebehu rozprávania prichádzajú k explicitným konštatovaniam o tom, že ženy boli v revolúcii ‚jediné praktické‘, alebo takýto príbeh konštruujú prostredníctvom opisov konkrétnych aktivít budovania a udržiavania hnutia, práce z oblasti starostlivosti a ďalších podrobných aktivít, ktorých aktérkami boli predovšetkým ženy, resp. verejnosť, konštruovaná ako symbolická feminínna aktérka.“ Prečítajte si úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti.

Politici chcú položiť na oltár predvolebnej kampane životy a telá žien

Predložené legislatívne návrhy predstavujú rôzne formy obmedzenia sexuálnych a reprodukčných práv žien. Usilujú sa skrátiť lehotu na vykonanie interrupcií, obmedziť prístup k interrupciám pre ženy, ktoré nie sú občiankami SR, zaviesť povinné „poučenie“, ktoré je manipulujúce a emocionálne vydiera, prípadne značne obmedziť možnosť ukončenia tehotenstva. Prečítajte si tlačovú správu iniciatívy Povstanie pokračuje a organizácií ASPEKT a Možnosť voľby.

Čo prezradila analýza novembra 1989

Záver knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti

Vstup marginalizovaného hlasu  do verejného priestoru sprevádza protirečenie, vzbudzuje odpor. Je totiž volaním po novej paradigme: „vyžaduje, aby sme sa naučili hovoriť a počúvať novým spôsobom.“ (hooks, 1989, s. 38)Táto publikácia pomenúva formy zneviditeľňovania žien v naratívoch novembra 1989, prináša do dominantného diskurzu príbehy rôznych žien, usiluje sa zviditeľniť (nielen) ich marginalizované hlasy, a odvráva tak zjednodušujúcim tendenciám prezentovať november 1989 ako jednorazovú historickú udalosť, ktorú vo veľkých mestách realizovala hŕstka mužov. Keďže touto prácou odvrávam prevládajúcej podobe kolektívnej pamäti, podľa upozornenia bell hooks počítam s odporom. Súčasne však verím, že môže prispieť k volaniu po nových, rozrôznených spôsoboch počúvania a rozprávania príbehov o nežnej revolúcii.

Ako sa z príbehu Novembra vylučuje verejnosť

Úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti

Mediálna analýza potvrdila konštatovanie historika Jamesa Krapfla (2009), ktorý upozornil, že hoci len letmý pohľad na fotografie alebo filmové zábery z roku 1989 pripomína, že milióny ľudí v Československu verejne konali za spoločnú vec, žiadna verejná diskusia o tejto angažovanosti neprebieha. 

Osobný a politický príbeh skúmania histórie a pamäti

Úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti

V kontexte tridsiateho výročia novembra 1989 sa na základe uvedených výskumov historického aktérstva vynárajú naoko jednoduché otázky: Kto rozpráva príbehy nežnej revolúcie a formuje tak historickú pamäť nášho spoločenstva? Kto túto príležitosť nemá? Ktoré aktivity sú prítomné v príbehoch Novembra a ktoré zostávajú neviditeľné? A napokon: Ako vyzerá obraz nežnej revolúcie, ktorý každoročne pri príležitosti výročia nanovo utvárame? 

O priestoroch revolúcie

Úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti

Chápanie aktérstva ako individuálnej okolnosti a aktéra či aktérky ako osoby nezávislej od iných nezohľadňuje skúsenosti mnohých ľudí, primárne žien, vyrovnávajúcich sa so zodpovednosťou voči rodine, ktorú popri vykonávaní alebo namiesto vykonávania verejných revolučných aktivít niesli.

Talking Back to November 1989. Gender Aspects of Memory

Summary

This publication seeks to break the silence about women’s roles in the revolution, their rightful place in the collective memory, and about gender as an organizational principle in historical narratives. It is a case study which documents how individual memories of November 1989 overlap with the collective memory and how gender plays its part in both of them. The author draws on the concept of “talking back,” developed by feminist theorist bell hooks and scholars Deborah Cohen and Lessie Jo Frazier, to address the rather simplified stories which present the revolution as a historical event orchestrated by groups of men on the squares of Prague and Bratislava. It is the first Slovak attempt at a feminist interpretation of the events of November 1989.

November ako proces alebo praktická „nežná“

Úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti

Naprieč rozhovormi sa vinú konštatovania o „praktických“ ženách nežnej revolúcie. Takýto rámec, ktorý odlišuje materiálnu a ideovú stránku revolúcie, sa objavuje v dvoch podobách – účastníčky rozhovorov v priebehu rozprávania prichádzajú k explicitným konštatovaniam o tom, že ženy boli v revolúcii „jediné praktické“, alebo takýto príbeh konštruujú prostredníctvom opisov konkrétnych aktivít budovania a udržiavania hnutia, práce z oblasti starostlivosti a ďalších podrobných aktivít, ktorých aktérkami boli predovšetkým ženy, resp. verejnosť, konštruovaná ako symbolická feminínna aktérka.