Hana Gregorová

Prvá slovenská feministka

 

Hana Gregorová (30. 1. 1885 Martin  11. 12. 1958 Praha), spisovateľka, zástankyňa práv žien, publicistka, osvetová pracovníčka, ochotnícka herečka, antifašistka a i.

 

„Tááák! Slečinka si bude miesto roboty čítať!"
„Však pritom aj škrabem," a hodila som zemiak do vody, až vyčľapla na zem.

H. G.

Hana Gregorová pochádzala z národne uvedomelej farbiarskej rodiny Lilgovcov. Základné vzdelanie (ľudová škola a meštianka) získala v Martine a hoci jej ďalšie vzdelanie bolo odopreté, po celý život sa venovala sebavzdelávaniu. Pôsobila ako aktívna osvetová pracovníčka, najmä v mladosti hrávala ochotnícke divadlo.

 

 

Keď spoznala svojho neskoršieho manžela Jozefa Gregora Tajovského, začal jej poštou posielať časopis Hlas. Práve tu sa zoznámila s pohľadom na postavenie žien, s ktorým sa dokázala stotožniť: išlo o revolučné myšlienky, ktoré poburovali väčšinu vtedajšej inteligencie. Hana Gregorová však aj vo svojej neskoršej tvorbe jasne formulovala problémy postavenia žien v spoločnosti a aktívne sa zasadzovala za vzdelanie žien. Pre tieto „radikálne feministické myšlienky" si pred ňou spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský odpľul so slovami: „Fuj, baba, femina!"

Po svadbe s Jozefom Gregorom Tajovským v roku 1907 sa viackrát sťahovali a od roku 1912 žili v Martine, kde Tajovský prijal miesto tajomníka Slovenskej národnej strany. Po skončení prvej svetovej vojny bola Hana Gregorová aktívna v rôznych oblastiach politického i kultúrneho života. Podieľala sa na založení Umeleckej besedy, zúčastňovala sa na stretnutiach ženského spolku Živena, aktívne komunikovala so zakladateľkou Ženskej národnej rady Františkou Plamínkovou a bola aj členkou spolku Solidarita, ktorý pomáhal ľuďom v hmotnej núdzi.

V tridsiatych rokoch 20. storočia zosilneli nacionalistické a fašistické tendencie v Československu aj v celej Európe, ktoré vyvrcholili druhou svetovou vojnou. Gregorová a Tajovský sa k ľudáckemu režimu stavali veľmi kriticky. Keď fašistická vláda vyháňala českých štátnych zamestnancov naspäť do Čiech, Gregorová sa snažila prehovoriť Tajovského, aby na protest odišli s nimi. Gregorová nakoniec predsa odišla do Prahy, priepustku do Protektorátu však dostala iba na niekoľko dní. Po tejto skúsenosti začala uvažovať o odchode do cudziny, čo sa jej však kvôli zdravotným problémom nepodarilo. Na život v slovenskom štáte spomína takto: „Bezútešné dni sa radili k sebe. Ani písať, ani čítať, iba cítiť veľké nešťastie z bezmocnosti. Prestala som počúvať bratislavský rozhlas. Nedala som sa rozčuľovať klamstvom, tendenčnými výmyslami a samochválou samozvaných vodcov. Slovenský režim nás tak ožobráčil, že sme mali sotva na minimálne živobytie, ale Tajovský to na sebe nedal znať. Penziu nám znížili a predpísali také dane, že sme ich nemohli platiť." (Hana Gregorová  Slovenka pri knihe, s. 165)

Jozef Gregor Tajovský zomrel v roku 1940 a Hana Gregorová sa rozhodla po jeho smrti odísť do Prahy. Tam sa opäť stretla s Františkou Plamínkovou, ktorú krátko nato druhýkrát zatkli. Gregorová započala svoju činnosť v ilegálnej antifašistickej rade žien, ktorej členky sa tajne stretávali vo svojich bytoch. Gregorová posielala tajné správy na Slovensko. Informácie o nástupe a fungovaní ľudáckeho režimu či zákulisnej politike slovenskej autonómie sa dostali aj vďaka jej pričineniu až k exilovej vláde do Londýna (1940  1945). Práca v ilegalite so sebou prinášala neustále správy o zatknutiach a popravách spolupracovníkov a spolupracovníčok, no Hana Gregorová sa ani napriek tomu nenechala zastrašiť a pokračovala v činnosti až do konca vojny.

Použité zdroje:
Cviková, Jana 
 Juráňová, Jana (ed.): Hana Gregorová – Slovenka pri knihe. Čítanka. Bratislava: ASPEKT 2008.

Gregorová, Hana: Spomienky. Bratislava: Tatran 1979.
Ivanov, Miroslav: Justiční vražda aneb smrt Milady Horákové. Praha: Nakladatelství XYZ 2009.

 

Profil pripravili Aspekťáčky a Eva Gatialová. Je súčasťou antifašistickej čítanky Ružovou na hnedú!!!

 

***

Viac o neprípustne radikálnych feministických huncútstvach Hany Gregorovej sa dočítate v čítanke Hana Gregorová – Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007).

Čítajte úryvok zo spomienok Hany Gregorovej o začiatku druhej svetovej vojny.

Ako citovať tento článok:

red. Hana Gregorová In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 24/03/2018. Získané 21/03/2019 - 04:16. Dostupné na http://aspekt.sk/node/2924