Protirodové kampane združujú rôzne záujmové skupiny

Úryvok z rozhovoru

 

Úryvok z rozhovoru Tihany Bertek s Romanom Kuharom a Davidom Patternotom, editormi knihy Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilising Against Equality. Pôvodne vyšlo na chorvátskom portáli VoxFeminae.net.

***

1508

Tihana: Kniha prináša prehľad protirodových hnutí v 12 európskych krajinách a hovorí o ich stratégiách a rétorike. Aké sú podľa vás kľúčové charakteristiky a stratégie týchto hnutí?

Roman: Zdá sa, že hlavnou stratégiou je kombinovať čiastkové fakty s fiktívnymi konštrukciami a potom z nich vytvoriť tvrdenia, ktoré sa na prvý pohľad javia, akoby vychádzali zo „zdravého rozumu“. Následne ich dokola opakujú v médiách hlavného prúdu, ale najmä prostredníctvom sociálnych médií, až sa nakoniec stanú „pravdou“, ktorá má moc mobilizovať ľudí.

Tihana: Protirodoví aktivisti a aktivistky často zdôrazňujú, že treba chrániť deti pred demoralizujúcimi a zvrátenými vplyvmi a názormi. Akú úlohu má strach a morálna panika v diskurze týchto hnutí?

Roman: Hnutie je úspešné preto, lebo apeluje na obavy ľudí o budúcnosť ich rodín, predovšetkým detí. Veľmi dobre vieme, že najjednoduchšie a najúčinnejšie vyvoláme morálnu paniku, keď vyhlásime, že najslabší článok skupiny je ohrozený. A za najkrehkejší článok sa vždy považujú deti.

Tihana: Môžete uviesť nejaké ďalšie faktory, ktoré prispievajú k šíreniu protirodových hnutí?

Roman: Hnutie sa objavilo počas ekonomickej krízy a rozsiahlych úsporných opatrení, pričom v niektorých krajinách ich sprevádzala všeobecná nespokojnosť s politickou a ekonomickou situáciou, predovšetkým s politickými a ekonomickými elitami. Úsporné opatrenia, samozrejme, neboli hlavným katalyzátorom hnutia, ale dosť mu pomohli – a to aj preto, lebo lídri hnutia vytvorili z identity väčšinovej spoločnosti identitu skupiny utláčanej skorumpovanými elitami.

Je tu aj ďalší aspekt, ktorý spája protirodové hnutie s ekonomickou krízou a najmä s ekonomickými výhľadmi mladých mužov: v centre protirodového hnutia nie je len strach zo straty „femininity“, ale aj zo straty „správnej maskulinity“, teda mužskosti chápanej v tradičnom zmysle živiteľa rodiny. V kontexte nedobrej ekonomickej budúcnosti pre kohokoľvek, ale predovšetkým z hľadiska pocitu ohrozenia mladých mužov, môže byť protirodové hnutie veľmi úspešné. Keďže sa zameriava na „skorumpované elity“, poskytuje ľuďom prísľub lepšej budúcnosti. Budúcnosť sa však nachádza v minulosti – podľa tejto logiky by sa naše spoločnosti mali vrátiť späť k prirodzenému poriadku vecí, kde sú muži a ženy síce rovnako rešpektovaní, ale nie sú si rovní.

Tihana: Tvrdíte, že „nemôžeme pochopiť relatívny úspech týchto mobilizácií bez toho, aby sme pripustili prelínanie sa obáv Vatikánu z ´gender ideológie´ so súčasnou vlnou pravicového populizmu v Európe“. Aký je teda vzťah medzi týmito dvoma javmi? A v tejto súvislosti, do akej miery je rozšírenie protirodových hnutí dôsledkom zlyhania politiky usilujúcej sa o uplatňovanie rovnosti, ako sa niekedy zvykne tvrdiť?

Roman: Domnievame sa, že by sme nemali zamieňať protirodové hnutia a pravicový populizmus. Historicky ide o dva rozdielne projekty, hoci dnes možno medzi nimi nájsť množstvo prienikov. Pojem „gender ideológia“ sa stal populárny a začal získavať pozornosť verejnosti okolo rokov 2012, 2013, najmä počas protestov Manif pour tous proti rovnosti rôznych partnerských zväzkov vo Francúzsku. Ale nešlo o výlučne francúzsky fenomén, podobné protesty sa konali aj predtým, počnúc Španielskom roku 2005, cez Deň rodiny roku 2007 v Taliansku, potom protesty v Slovinsku okolo roku 2010 a protesty proti sexuálnej výchove v Chorvátsku približne v rovnakom čase. V Poľsku sa diskusie o „gender ideológii“ objavili v súvislosti s otázkami rodovo podmieneného násilia a ratifikáciou Istanbulského dohovoru a, samozrejme, na Slovensku sa rod stal nosným pojmom referendovej kampane v roku 2015.

Úspech protirodových iniciatív v Európe vyústil do toho, že aj nenáboženskí aktéri prebrali myšlienku „gender ideológie“, pretože mohli využiť výsledky týchto hnutí pre svoje ciele. Tie pritom mohli, ale aj nemuseli byť v súlade s cieľmi protirodových hnutí.   

Protirodové hnutia nezahŕňajú len aktérov z náboženského prostredia, v každej krajine môžeme vidieť komplexné zoskupenia hráčov. Ako ukazujú Eszter Kováts a Maari Põim, neurčitý pojem „gender ideológia“ je symbolický tmel, ktorý umožňuje spoluprácu rôznych aktérov aj napriek ich početným rozdielom.

 

Úryvok sme čítali 8. marca na podujatí Ružovou na hnedú!!!

 
Príloha: 
Ako citovať tento článok:

red. Protirodové kampane združujú rôzne záujmové skupiny In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 28/03/2018. Získané 25/05/2019 - 12:52. Dostupné na http://aspekt.sk/node/2935