Profesionálna cudzinka

Film Anny Gruskovej o švajčiarsko-slovenskej spisovateľke, novinárke a aktivistke Irene Brežnej

Režisérka a teatrologička Anna Grusková nakrútila pre RTVS dokumentárny film o švajčiarsko-slovenskej spisovateľke, novinárke a aktivistke Irene Brežnej, ktorú u nás poznáme najmä vďaka publicistike a románom; za román spracúvajúci problematiku emigrácie Nevďačná cudzin(k)a (ASPEKT 2014) autorka získala Švajčiarsku literárnu cenu Cenu Dominika Tatarku.

Premietanie filmu v Kine Film Europe (Pisztoryho palác, Bratislava) sprevádzala diskusia publika s režisérkou: týkala sa použitých filmových prostriedkov, procesu vzniku filmu, no predovšetkým závažných tém, ktoré nastoľuje. Ako hovorí hlavná protagonistka Profesionálnej cudzinky: „Naučiť sa žiť normálny život je to najťažšie.“

 

1545

Pozrite si trailer k filmu TU.

Profesionálna cudzinka (Slovensko 2016, 63 minút)

Scenár a réžia: Anna Grusková 

Kamera: Viera Bačíková 

Strih: Zuzana Cséplő 

Zvukový dizajn: Dušan Kozák  

Účinkujú: Irena Brežná, Jan a Kai Geerkovci, Zajnap Gašajeva, Viera Mažárová, Petra Procházková, Igor Pomerancev, Viktor Pantouchenko, Nicola Bellucci, Andreas Saurer, Wolfgang Hoerner

 

 

 

 

 

Filmová teoretička Eva Filová v recenzii filmu pre film.sk napísala:

***

Po dokumentárnych filmoch Rabínka (2012) a Návrat do horiaceho domu (2014), ktoré prostredníctvom tragických osudov dvoch žien sledovali pôsobenie slovenských židovských komunít v predvojnovom a vo vojnovom období, sa teatrologička a režisérka Anna Grusková pustila do zdanlivo odlišnej témy, portrétu slovensko-švajčiarskej aktivistky, novinárky a spisovateľky Ireny Brežnej (*1950). Zdanlivo odlišnej preto, lebo všetky tri príbehy sa dotýkajú témy extrémizmu. Gisi Fleischmannová a Chaviva Reicková sa stali obeťami klérofašistického rasizmu, Irena Brežná bola ako emigrantka a neskôr ako psychologička a tlmočníčka v kontakte s utečencami priamo konfrontovaná so švajčiarskou xenofóbiou, ako koordinátorka Amnesty International s porušovaním ľudských práv v bývalom ostbloku a v Sovietskom zväze a ako vojnová reportérka s genocídou.

Grusková skladá portrét Brežnej z dvoch pretínajúcich sa línií. Prvá, privátna, pozostávajúca z archívneho filmového a rodinného fotografického materiálu, z korešpondencie medzi Brežnou a jej priateľkou, zo spomienok na život v exile, na rodinný a partnerský život, z výpovedí oboch synov a súčasného partnera a z návštevy rodného Trenčína, skladá osobný profil Ireny Brežnej ako silnej a empatickej ženy. Privátny život však zďaleka nie je svojbytnou kapitolou, pred ktorej prahom stačí zamknúť dvere kancelárie a resetovať hlavu, naopak, do súkromia, ba až intimity vstupuje verejná sféra a zo súkromia vyviera Brežnej tvorivá energia. Druhú líniu teda tvorí pracovná a umelecká sféra, predstavená prostredníctvom výpovedí kolegov a priateľov, Brežnej občiansky a politický aktivizmus, žurnalistika, pôsobenie v Rádiu Slobodná Európa, literárne čítačky a ocenenia.

***

Celú recenziu si prečítajte TU.

 

V katalógu k výstave o migrácii Strach z neznámeho (kurátorka Lenka Kukurová) píše Jana Cviková v článku Migrácia ako (umelecký) proces:

***

V prípade Ireny Brežnej máme v rukách dielo, ktoré je pôsobivým literárnym svedectvom o tom, že spracovávanie migrácie ako biografického a väčšinou aj jazykovo-biografického zlomu je naozaj celoživotným procesom. Emigrácia z Československa v dôsledku okupácie v auguste 1968 do Švajčiarska navyše nebola podložená vlastným rozhodnutím osemnásťročnej maturantky, rozhodli o nej rodičia. Brežná, ktorá knižne debutovala v nemčine na začiatku 80. rokov spomienkovými fragmentmi zo Slovenska, sa v priebehu nasledujúcich desaťročí stala „ctižiadostivým adoptívnym dieťaťom nemeckého jazyka“ (Alfrun Kliems). Za svoju prvotinu v nemčine dostala ocenenie vyhradené cudzineckej literatúre, román Die undankbare Fremde získal v roku 2012 Švajčiarsku literárnu cenu – zmenilo sa autorkino písanie, no zároveň nastala rozhodujúca zmena kontextu, tzv. migračná literárna tvorba sa stala výraznou a akceptovanou súčasťou nemecky písanej literatúry. Slovenský preklad románu Nevďačná cudzin(k)a (ASPEKT 2014) podnetne prispel do verejného diskurzu o migrácii na Slovensku.

***

Celý článok Migrácia ako (umelecký) proces / Migration as (an Artistic) Process si prečítajte TU.

Nazrite do diskusného večera o migrácii s Irenou Brežnou a Annou Witt TU.

***

1546

Uverejnené v rámci projektu Rodové aspekty tvorby a reflexie umenia (cyklus seminárov).

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

 

Ako citovať tento článok:

red. Profesionálna cudzinka In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 28/05/2018. Získané 19/10/2019 - 23:52. Dostupné na http://aspekt.sk/node/2953