Povedz to prostredníctvom grafiti! Pouličné umenie ako nástroj ženského odboja v Egypte

Michaela Grančayová

Fenomén grafiti a pouličného umenia na Blízkom východe

Fenomén grafiti a pouličného umenia sa u nás len zriedka spája s krajinami Blízkeho v‎ýchodu. A predsa sa práve grafiti a pouličné umenie stali dôležitými nástrojmi politického protestu najmä počas obdobia tzv. Arabskej jari (napr. Shehab, 2015; DeTurk, 2015), teda vlny povstaní, ktoré otriasli územím Blízkeho východu v rokoch 2010 – 2011, ako aj počas ich dozvukov. Cieľom týchto protestov bolo zvrhnúť miestne autoritárske režimy a zabezpečiť demokratizáciu regiónu a ekonomickú stabilitu.

Vlna grafiti a pouličného umenia zasiahla Tunisko, Egypt, Libanon, Sýriu, ale aj Bahrajn či Líbyu (Naeem, 2013). Mnoho ľudí začalo využívať grafiti a pouličné umenie na vyjadrenie politického názoru a požiadaviek, no aj na zosmiešnenie miestnych autokratických politikov, ktorí roky porušovali základné ľudské práva (Naeem, 2013).

Grafiti zobrazujúce sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada s hitlerovskými fúzikmi od egyptského umelca El-Teneena, ktor‎ým vyjadril solidaritu so sýrskym ľudom. Nápis hlása: „Ľudia chcú pád režimu“. Zdroj pôvodnej fotografie: Suzee in the City, 2011; upravila: ASPEKT

 

Špeciálnu pozornosť v období Arabskej jari a jej dozvukov získalo pouličné umenie a grafiti tvorené ženami. Zapojenie sa do tvorby pouličného umenia znamenalo významný posun v tom, ako ženy komunikujú svoj názor na politické a spoločenské dianie v regióne.

Hoci boli ženy umelecky aktívne vo viacerých krajinách Blízkeho východu, v nasledujúcom texte sa zameriam na grafiti a pouličné umenie žien v Egypte. Práve v Egypte počas Arabskej jari pôsobilo viac významných grafiti umelkýň, zároveň je to krajina s bohatou históriou ženského aktivizmu, ktorá má aj strategicky významné postavenie v regióne. V neposlednom rade bol Egypt jednou z krajín najviac zasiahnutých protestmi Arabskej jari.

 

Priekopníčky tvorby egyptských grafiti a pouličného umenia

Hoci sa v Egypte nachádzajú jedny z najstarších grafiti na svete – „skalné maľby v egyptskej púšti môžu mať až 23 000 rokov“ (Grondahl, 2013, s. x), pred rokom 2011 nebol tento fenomén v krajine veľmi rozšírený (Grondahl podľa Farouk, 2017), hlavne keď hovoríme o tvorbe žien.

Výnimkou je napríklad Alexandrijčanka Aya Tarek, ktorá sa považuje za priekopníčku (nielen) ženského grafiti v Egypte (Tarek, nedatované). Tarek sa už v roku 2008 prezentovala svojím pouličn‎ým umením, ktoré spočiatku umiestňovala na múry a steny v egyptskom meste Alexandria. V nasledujúcich rokoch sa stala inšpiráciou pre ďalších pouličných a grafiti umelcov a umelkyne a verejne známou osobnosťou. Účinkovala napríklad vo filme Mikrofón, ktorý mapuje egyptskú street art scénu a svoje práce prezentovala v metropolách ako Bejrút, Berlín, Frankfurt či Ženeva (Dee, 2017).

Ženevská nástenná maľba zobrazujúca herca Omara Šarifa. Zdroj pôvodnej fotografie: Aya Tarek; upravila: ASPEKT

 

Skutočný rozmach a celospoločenskú pozornosť zaznamenalo pouličné umenie tvorené ženami s príchodom Arabskej jari (pozri napr. Bildt-de Jong, 2013). Medzi najvýznamnejšie grafiti umelkyne tohto obdobia patria najmä Bahia Shehab a Mira Shihadeh. Hoci ani jedna z nich nepochádza z Egypta (Shehab je Libanončanka a Shihadeh členka palestínskej diaspóry), obe v krajine dlhodobo žijú a počas Arabskej jari a jej dozvukov svojím pouličným umením prispeli k odtabuizovaniu tém ako sexuálne obťažovanie či brutalita režimu a k širšej spoločenskej diskusii o pomeroch v Egypte.

 

„Modrá podprsenka“ ako výkrik a memento

Bahia Shehab je nielen pouličnou umelkyňou, ale aj historičkou a profesorkou na Americkej univerzite v Káhire (AUC). V uplynulých rokoch získala za svoju umeleckú prácu množstvo ocenení vrátane Ceny UNESCO Sharjah za arabskú kultúru (2016) a vystupovala na podujatiach po celom svete. Shehab sa svojím pouličným umením zapojila do revolučného diania v krajine v roku 2011 a poukazovala na množstvo tém, napríklad na existenciu autoritárskeho a vojenského štátu, zabíjanie nevinných ľudí bezpečnostnými zložkami a sexuálne obťažovanie žien (pozri oficiálnu stránku Bahie Shehab www.bahiashehab.com).

Práve násilie voči ženám a brutalita režimu sa stali nosnými témami zrejme najznámejšieho diela Shehab z tohto obdobia známeho pod názvom Modrá podprsenka. Dielo vzniklo pomocou maliarskej šablóny. Obraz sprevádza nápis „Nie vyzliekaniu ľudí“ a odtlačok vojenskej topánky, ktorá je vytvorená pomocou arabskej kaligrafie s posolstvom „Nech žije revolúcia“ (www.bahiashehab.com).

Modrá podprsenka vytvorená Bahiou Shehab v egyptskej Káhire. Zdroj pôvodnej fotografie: webstránka Bahie Shehab; upravila: ASPEKT

 

Dielo odkazovalo na udalosť z decembra 2011, keď ozbrojené zložky štátu brutálne napadli demonštrujúcich ľudí na námestí Taḥrír v Káhire. Vojaci zaútočili na jednu z protestujúcich žien, strhli jej abáju – jednodielny odev, ktorý zahaľuje ženu od hlavy až po chodidlá – a odhalili jej modrú podprsenku. Keďže identita ženy sa nikdy nezistila, neformálne sa zvykne označovať ako Dievča v modrej podprsenke (Amaria, 2011).

Shehab touto maľbou reagovala na brutalitu režimu a na násilie páchané na ženách. Zároveň poukázala na „hanbu, ktorej ako národ musíme čeliť, keď dopustíme, aby zahalenú ženu vyzliekli a zbili na ulici“ (Shebab, 2012).

 

Grafiti a pouličné umenie ako nástroje v boji proti sexuálnemu obťažovaniu

Grafiti umelkyňa Mira Shihadeh, Palestínčanka s americkým pasom a učiteľka jogy mala pred začiatkom Arabskej jari skúsenosť predovšetkým s tvorbou komerčného umenia (Artistcloseup, 2022). To sa zmenilo počas protestov, keď sa Shihadeh rozhodla tvoriť pouličné umenie, ktoré tematizovalo sexuálne obťažovanie (pozri Artistcloseup, 2022). V rokoch 2011 až 2014 predstavovalo sexuálne obťažovanie obzvlášť vypuklý celospoločenský problém. Protestujúce ženy zažívali sexuálne obťažovanie zo strany egyptských mužov (ako už mnoho rokov pred vypuknutím Arabskej jari a ako je tomu doteraz) a sexuálne obťažovanie sa využívalo ako politický nástroj zo strany štátu.

Predstavitelia režimu a jeho podporovatelia využívali rôzne formy sexuálneho obťažovania (napr. metódu „pekelného kruhu“ opísanú nižšie, verbálne útoky či testy panenstva) v snahe disciplinovať „neposlušné“ ženské telá a odradiť ich od účasti na protestoch. V Egypte (podobne ako napríklad v Bielorusku počas protestov, ktoré v roku 2020 nasledovali po sfalšovaných prezidentských voľbách) však sexuálne obťažovanie neslúžilo len na zastrašovanie protestujúcich, jeho cieľom bolo aj stanoviť hranice rodového poriadku a demonštrovať istý typ hegemonickej maskulinity (Grančayová a Kazharski, 2022, s. 12). Prostredníctvom organizovaného sexuálneho obťažovania tak štátne zložky reprodukovali vzorce konania, ktoré upevňovali mužskú (a štátnu) dominanciu nad ženami, performovali ideálnu predstavu maskulinity a vymedzovali sa voči iným (podradným) typom mužskosti (Connell, 2005, s. 77), čím sa snažili vytvárať a stabilizovať rodový poriadok v spoločnosti viazaný na existujúci politický režim.

Keďže morálka, čistota a cnosť patria k najdôležitejším atribútom „správnej“ ženy, sexuálne násilie slúži ako účinný nástroj ovládania ženských tiel a prináša hanbu nielen žene, „ale aj jej manželovi, rodine a klanu“ (Tadros, 2015, s. 6). Autoritárske režimy zároveň využívajú predstavy hegemonickej maskulinity (alebo konkrétne militarizovanej maskulinity, ktorá je jej súčasťou), aby si vynútili podriadenie tých tiel, ktoré vybočujú z ideálu mužskosti – teda nielen žien, ale aj iných osôb stelesňujúcich tzv. podriadené maskulinity (Grančayová a Kazharski, 2022, s. 5).

V jednom zo svojich diel Shihadeh zobrazila vysokú mladú ženu, ktorá farbou v spreji rozháňa útočiace mužské postavy. Žena má na sebe nápadné šaty, výrazný červený rúž a topánky s vysokými opätkami, no zároveň má kompletne zahalené ruky a nohy a na hlave šatku. Podobne ako tvorba Shehab aj toto pouličné umenie v sebe nesie dôležité posolstvo. Bez ohľadu na to, čo má žena oblečené, nikto nemá právo ju sexuálne obťažovať a napádať (Front Line Defenders, 2014). Dielo malo zároveň ženy posilniť v tom, aby dokázali násiliu čeliť. Keďže aj v Egypte sa sexuálne násilie spoločensky toleruje (pozri Kirollos, 2016) a ľudia majú tendenciu viniť zaň ženu, pouličné umenie sa stalo jedným z dôležitých nástrojov v boji proti tomuto fenoménu.

Dielo bez oficiálneho názvu vytvorené Mirou Shihadeh v egyptskej Káhire počas Arabskej jari a jej dozvukov. Zdroj pôvodnej fotografie: Facebook Mira Shihadeh; upravila: ASPEKT

 

Téme sexuálneho násilia sa Shihadeh venovala aj v nástennej maľbe Pekeln‎ý kruh. Dielo vytvorené v spolupráci s jej kolegom, pouličným umelcom El-Zeftom zobrazovalo ženu uväznenú v kruhu mužských tiel. Muži sa tvárili zlovestne, niektorí mali v rukách nože a všetci sa zapájali do sexuálneho obťažovania.

Pekeln‎ý kruh – nástenná maľba vytvorená Mirou Shihadeh a El-Zeftom v egyptskej Káhire počas Arabskej jari a jej dozvukov. Zdroj pôvodnej fotografie: Mancini – blog, 2016; upravila: ASPEKT

 

Dielo reagovalo na jednu zo stratégií politicky motivovaného sexuálneho násilia nazývaného pekelný kruh, ktoré najmä počas rokov 2012 a 2013 vládnuce režimy v Egypte využívali na odradenie žien od účasti v protestoch namierených proti vláde. Podstatnou súčasťou tejto taktiky bolo uväznenie jednej alebo viacerých žien v troch kruhoch pozostávajúcich z mužsk‎ých tiel, pričom muži v prvom kruhu tieto ženy aktívne sexuálne napádali, muži v druhom kruhu predstierali, že sa im snažia pomôcť a muži v treťom kruhu odpútavali pozornosť okoloidúcich (Fathi, 2013).

Shihadeh v diele reflektovala kolektívny charakter tohto násilia (Front Line Defenders, 2014) a poukazovala na brutalitu a nehumánnosť praktík, ktorým boli protestujúce ženy vystavované.

Podobne ako Shehab a Shihadeh aj ďalšia grafiti umelkyňa Hend Kheera vo svojich dielach reflektovala rozšírenosť sexuálneho násilia voči ženám a snahu o ich dehumanizáciu v období Arabskej jari.

Medzi jej najkontroverznejšie diela patrí maľba, ktorej ústredným motívom je provokatívne vyzerajúca ženská postava sprevádzaná nápisom: „Zákaz dot‎ýkať sa. Čaká ťa kastrácia“. Toto zdanlivo jednoduché dielo poukazovalo na potrebu postihovania skutkov sexuálneho násilia. Maľba svojou priamočiarosťou (zobrazením siluety ženy v značne erotickej póze a explicitným spomínaním kastrácie) zároveň šokovala časť spoločnosti natoľko, že „niektorí okoloidúci Hend dokonca nadávali za to, že niečo také vytvorila“ (Suzee in the City, 2013).

Hend Kheera: Zákaz dot‎ýkať sa. Čaká ťa kastrácia. Dielo vytvorené v egyptskej Káhire. Zdroj pôvodnej fotografie: Suzee in the City, 2013; upravila: ASPEKT

 

V (po)revolučnom období v Egypte pôsobilo aj niekoľko kolektívnych grafiti projektov, ktoré združovali ženy a mužov. Najznámejším bola iniciatíva Women on Walls (WoW) – Ženy na stenách, ktorej cieľom bolo posilniť postavenie žien prostredníctvom pouličného umenia a grafiti (Women on Walls Facebook, nedatované). Podobnou iniciatívou bol aj projekt Graffiti Harimi (Ženské grafiti), ktorý založila organizácia NOONeswa, jeho hlavným cieľom bolo „prinavrátiť ženy do verejného priestoru“ (Fecteau, 2012). Účastníci a účastníčky tejto iniciatívy napríklad vyzdobili múry káhirskej štvrte Maadi portrétmi významných egyptských žien (napríklad známej egyptskej speváčky Um Kultúm), ktoré doplnili „inšpiratívnymi citátmi“ (Fecteau, 2012).

 

Význam grafiti a ich osud po Arabskej jari

Prostredníctvom pouličného umenia a grafiti výtvarníčky počas Arabskej jari upozorňovali na znevažovanie žien, vojenský štát či problém sexualizovaného násilia. Do verejného priestoru tak vnášali tabuizované témy, ktoré v kontexte protivládnych protestov a nebývalej miery sexualizovaného násilia nadobudli nové významy aj naliehavosť. Tento jav je súčasťou širšieho medzinárodného fenoménu, keď sa pouličné umenie stáva dôležit‎ou súčasťou zápasu za zrovnoprávnenie žien. Aj v Brazílii, Španielsku či Mexiku sa grafiti stali jedným z prostriedkov boja proti rodovo podmienenému násiliu (pozri Bauer, 2014; Tolonen, 2021).

Medzi faktory, ktoré prispievajú k efektivite grafitov ako nástroja protestu, možno zaradiť ich vysokú výpovednú a dokumentačnú hodnotu, rýchlosť v šírení určitého posolstva aj schopnosť vtiahnuť ľudí do obrazu a spraviť z nich svedkov určit‎ých udalostí a nespravodlivosti. Zároveň prostredníctvom pouličného umenia možno osloviť spoločenské skupiny s rôznymi úrovňami kvalifikácie a vzdelania.

Aj keď počas Arabskej jari a jej dozvukov ožili egyptské ulice množstvom grafitov a pouličného umenia tvoreného (nielen) ženami, dnes je situácia úplne iná. Potom, čo sa v júni 2014 v Egypte ujal úradu súčasný prezident Abdel Fattah Al-Sísí, akákoľvek zmienka o egyptskej revolúcii sa stala neželanou. Ľudia zúčastňujúci sa revolučných procesov a predstavitelia a predstaviteľky mimovládnych organizácií čelia prenasledovaniu a všetko pouličné umenie a grafiti boli zmazané z múrov egyptských miest (Hearst, 2022). Revolučné grafiti však stále možno nájsť na internete, v publikáciách, ako aj na rôznych fotografických a interaktívnych výstavách (napr. v Berlíne), kde ľuďom pripomínajú, že hoci revolúcia sa oficiálne skončila, demokratické nádeje, ako aj požiadavky na lepšie postavenie žien v egyptskej spoločnosti žijú naďalej.

 

Zoznam použitej literatúry

Amaria, K. (2011, 21. december). The 'Girl in the Blue Bra', National Public Radio (NPR). https://www.npr.org/sections/pictureshow/2011/12/21/144098384/the-girl-in-the-blue-bra

Artistcloseup. (2022, 24. február). Interview: Mira Shihadeh. Artistcloseup.com. https://www.artistcloseup.com/blog/interview-mira-shihadeh

Bauer, A. (2014, 24. júl). Graffiti Art Fights Gender-Based Violence in Brazil. Borgen Magazin. https://www.borgenmagazine.com/graffiti-art-fights-gender-based-violence-brazil/

Bildt-de Jong, Joyce van de. (2013, 26. december). Revolutionary Graffiti in Egypt: Resistance and Commemoration. The Moshe Dayan Center for Middle Eastern and African Studies. https://dayan.org/content/tel-aviv-notes-revolutionary-graffiti-egypt-resistance-and-commemoration.

Connell, R. (2005). Masculinities. Cambridge Polity Press.

Dee, Ch. (2017). Street Art in Egypt with Aya Tarek. BUBBLEGUMCLUB. https://bubblegumclub.co.za/art-and-culture/street-art-in-egypt-with-aya-tarek/

DeTurk, S. (2015). “The Banksy Effect“ and Street Art in the Middle East. Street Art and Urban Creativity 1(2): 22 – 30. https://doi.org/10.25765/sauc.v1i2.25

Farouk, M. A. (2017, 18. január). Egypt´s Graffiti Artists Struggle to Bring Women to Street Walls. Al-Monitor. https://www.al-monitor.com/originals/2017/01/egypt-graffiti-artists-women-walls-cairo.html

Fathi, Y. (2013, 21. február). The Circle of Hell: Inside Tahrir´s Mob Sexual Assault Epidemic. Ahramonline. https://english.ahram.org.eg/NewsContent/1/64/65115/Egypt/Politics-/The-circle-of-hell-Inside-Tahrirs-mob-assault-epid.aspx

Fecteau, A. (2012, 10. marec). A Graffiti Campaign Brings Strong Female Voices to the Streets. Egypt Independent. https://www.egyptindependent.com/graffiti-campaign-brings-strong-female-voices-streets/

Front Line Defenders. (2014, 18. február). Multipe Exposure – Egypt: Sexual Harassment on the Front Lines [Video]. YouTube. https://www.youtube.com/watch?v=xrte61MEggs&list=PLAc7HoDe-0v0mkW3dfIGYGKcat08K7dOz&index=33

Grančayová, M. a Kazharski, A. (2022). Authoritarian Hegemonic Masculinities and Gendered Rhetorics of the Protest: 2020 Belarus Awakening and the Arab Spring in Egypt. Communist and Post-Communist Studies. https://doi.org/10.1525/cpcs.2022.1713752 

Grondahl, M. (2013). Revolution Graffiti: Street Art of the New Egypt. The American University in Cairo Press.

Hearst, C. (2022, 9. jún). 'Terrible Things Happened Here': The Battle for Egypt´s Collective Memory. Middle East Eye. https://www.middleeasteye.net/opinion/egypt-graffiti-collective-memory-battle

Kirollos, M. (2016). „The Daughters of Egypt are a Red Line“: The Impact of Sexual Harassment on Egypt´s Legal Culture, Beyond Victims and Savages. Kohl: A Journal for Body and Gender Research 2(1). https://kohljournal.press/the-daughters-of-egypt-are-a-red-line

Mancini, L. (2016, 24. január). Feminist Street Art Sparked by the Egyptian Revolution. Things Worth Describing. https://thingsworthdescribing.com/tag/street-art/

Naeem, H. (2013, 5. marec). Graffiti and the Arab Uprisings – Culture and Dialogue. Heinrich Böll Stiftung. https://lb.boell.org/en/2013/03/06/graffiti-and-arab-uprisings-culture-dialogue

Shebab, B. (2012). A thousand times no [Video]. TED Conferences. https://www.ted.com/talks/bahia_shehab_a_thousand_times_no

Shehab, B. (2015). Translating Emotions: Graffiti as a Tool for Change. In Omar Robert Hamilton (ed.), Moments of Clarity. Routledge.

Suzee in the City. (2013, 7. január). Women in Graffiti: A Tribute to the Women of Egypt. Suzee in the City. https://suzeeinthecity.wordpress.com/2013/01/07/women-in-graffiti-a-tribute-to-the-women-of-egypt/

Tadros, M. (2016). Understanding Politically Motivated Sexual Assault in Protest Spaces: Evidence from Egypt (March 2011 to June 2013). Social and Legal Studies, 25 (1): 93 – 110. https://doi.org/10.1177/0964663915578187

Tarek, A. (nedatované). Aya Tarek: Visual Artist, Painter, Typographer, Designer, Street Artist. Khatt Foundation. https://www.khtt.net/en/page/3293/aya-tarek

Tolonen, J. (2021). Resistance to Violence against Women on Spanish Walls. Visual Communication. https://doi.org/10.1177%2F1470357220943632

WOW – Women on Walls. (n.d.). Home [Facebook page]. Facebook. Získané 4. júla 2023. https://www.facebook.com/womenonwalls.WOW/

 

Tento text vznikol s podporou grantu VEGA č. 1/0504/22 - Nové podoby vzdelávania a zvyšovania povedomia o sexuálnom násilí a obťažovaní.

Príloha: 
Príloha: 
Príloha: 
Príloha: 
Príloha: 
Príloha: 
Ako citovať tento článok:

red. Povedz to prostredníctvom grafiti! Pouličné umenie ako nástroj ženského odboja v Egypte In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 12/12/2022. Získané 26/02/2024 - 01:43. Dostupné na http://aspekt.sk/node/3534