Seminár o rodovo vyváženom jazyku

31. marca 2015 sa v popoludňajších a večerných hodinách konal v zasadačke Ústavu svetovej literatúry SAV seminár na tému Rodovo vyvážený jazyk [3], ktorý zorganizovala feministická vzdelávacia a publikačná organizácia ASPEKT. Seminár moderovala Jana Cviková, ktorá – ako zostavovateľka a editorka – predstavila publikáciu Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka [4] (autorský kolektív: Jana Cviková, ed., Jana Juráňová, Ľubica Kobová, Zuzana Maďarová, Alexandra Ostertágová, Lucia Satinská, Júlia Vrábľová, Maroš Terkanič), ako aj príručku Ako používať rodovo vyvážený jazyk. Možnosti, otázky, príklady [5] spracovanú na základe uvedenej analýzy. Jana Cviková vo svojom príspevku hovorila o rodovo vyváženom jazyku ako o nástroji a ukazovateli stavu rodovej rovnosti v spoločnosti a predstavila kľúčové aspekty používania rodovo vyváženého jazyka. Venovala sa i rodu ako významnej kategórii, ktorá sa uplatňuje v premýšľaní o jazyku, pričom zdôraznila, že jazykový systém a jazyková prax, ako aj s nimi spojené inštitúcie sú súčasťou procesu re/produkcie rodovej ne/rovnosti v spoločnosti.

Maroš Terkanič sa venoval súvislostiam jazyka a práva. Uviedol okrem iného, že najhlbšie opodstatnenie používania rodovo vyváženého jazyka možno nájsť v Ústave SR, ktorá nepripúšťa diskrimináciu z dôvodu pohlavia či rodu. Poukázal tiež na medzinárodné zmluvné záväzky, na základe ktorých má Slovensko z právneho i politicko-právneho hľadiska všetky predpoklady, aby pristúpilo k rozvíjaniu používania rodovo vyváženého jazyka a konštatoval, že úprava právnych textov do rodovo vyváženej podoby je často nenáročná a môže prispievať k spresneniu právnych formulácií.

Alexandra Ostertágová sa zamerala na problém používania generického maskulína, pričom vychádzala z výskumu v oblasti percepcie gramatického rodu osôb, ktorý dokázal problematickosť nekritického používania mužského rodu v zástupnej funkcii.
Na seminári sa viackrát zdôraznilo, že problematika používania rodovo vyváženého jazyka sa často zužuje na generické maskulínum. Vyplynulo to aj z rozhovorov s osobami pracujúcimi vo verejnej správe. Autorka analýzy týchto rozhovorov Zuzana Maďarová sa vo svojom príspevku venovala súvislosti medzi akceptáciou rodovej rovnosti a rodovo vyváženého jazyka.

O tom, že rodová vyváženosť sa netýka len slovenčiny, hovorila Lucia Satinská, ktorá sa v analýze venovala problematike rodovo citlivého vyjadrovania v maďarčine v Maďarsku a na Slovensku.

Publikum mimoriadne zaujala aj diskusia o rodovo zaťaženej praxi zmeny priezviska ženy pri uzavretí manželstva. Informáciou o svojej diplomovej práci skúmajúcej túto prax znevýhodňujúcu ženy a privilegujúcu mužov ju uviedla Daniela Komanická.

Na seminári vystúpila aj Jana Valdrová, autorka prvej príručky rodovo korektného vyjadrovania v ČR a odborná posudzovateľka Analýzy významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka [6]. Po zhodnotení obsahu a kontextu vypracovanej analýzy sa vo svojej prezentácii venovala reflexii aktuálnych diskusií o rodovo spravodlivom jazyku v Rakúsku a možnej inšpirácii pre kontext Slovenska a Českej republiky (viac v článku Jany Valdrovej na www.aspekt.sk [7]).

 

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu zodpovedá výlučne Záujmové združenie žien ASPEKT.