Slavenka Drakulić na Stredoeurópskom fóre a v ASPEKTE

Slavenka Drakulić patrí k najvýznamnejším súčasným spisovateľkám a verejným intelektuálkam. Pochádza z bývalej Juhoslávie (dnešného Chorvátska), žije striedavo vo Viedni a v Štokholme. Zo svojej domoviny odišla začiatkom 90. rokov, keď bola za kritiku nacionalistickej politiky chorvátskej vlády spolu s ďalšími tamojšími intelektuálkami označená za jednu z „piatich čarodejníc. Ako hovorí v rozhovore Som pesimistka v politike, vo vojne aj vo feminizme [3] pre časopis Aspekt (3/1994), cestovať do Chorvátska mohla, ale nepublikovali jej tam žiadne knihy a nedostala by tam ani žiadnu pracovnú ponuku. Rozhovor v tom čase zakončila slovami: „My máme Tudjmana a vy zasa Mečiara. Viete, nacionalizmus je pre ženy vždy a všade rovnaký.“ V tom istom čísle časopisu Aspekt jej vyšla aj poviedka Nepriateľ vo vnútri [4] o znásilňovaní žien vo vojne v bývalej Juhoslávii a v čísle Aspektu 2-3/1995 vyšli dve poviedky Keby som mala syna a O herečke, ktorá stratila svoju vlasť.

Slavenka Drakulič je autorkou viacerých kníh, mnohé z nich sa týkajú vojny v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch, napr. Balkan Express: Fragments from the Other Side of the War (Balkánsky expres: Fragmenty z druhej strany vojny, 1993). V knihe They Would Never Hurt a Fly: War Criminals on Trial in the Hague (Nikdy by neublížili ani muche: Vojnoví zločinci na tribunáli v Haagu, 2004) opisuje svoje pozorovania z procesov s vojnovými zločincami. Témy mnohých kníh Slavenky Drakulić sú ťaživé, autorka píše o odvrátenej strane našej doby, často sa venuje problematike násilia, ktoré však nie vždy súvisí priamo s vojnou.

Jej kniha Obžalovaná [5] (ASPEKT 2015) sa venuje násiliu v rodine. Rozprávačkou i hlavnou postavou príbehu je žena, ktorá zabila svoju matku a počas súdneho procesu sa odmieta brániť či čokoľvek vysvetľovať. Matkovražda zostáva pre vonkajší svet nevysvetlenou a nevysvetliteľnou, no vo vnútornom monológu hlavná postava svoj čin objasňuje a berie zaň plnú zodpovednosť. Poukazuje ale i na zodpovednosť tých, ktorí zostali nepoznaní i nepotrestaní, keď cez krutý osud ženy-vrahyne zobrazuje a analyzuje kruh násilia, ktorý práve táto postava tragicky uzatvára, aby už nemohol pokračovať.

Ešte v roku 2009 vyšla v Knižnej edícii ASPEKTU kniha Myš v Múzeu komunizmu a iné životy pod psa [6]. Tri príbehy, ktoré prináša, nepatria k tomu najhrôzostrašnejšiemu, čo sa v tejto časti sveta počas komunistickej totality udialo, a predsa sú to momentky približujúce reálny socializmus nielen pamätníkom, ale najmä mladším generáciám.

Slavenka Drakulić dodnes veľmi často verejne vystupuje a vyjadruje sa k mnohým pálčivým témam súčasnosti. Pravidelne sa zúčastňuje aj na diskusiách Stredoeurópskeho fóra, ktoré sa každoročne koná v Bratislave na výročie Nežnej revolúcie. Pred piatimi rokmi práve počas Stredoeurópskeho fóra v rozhovore s Janou Cvikovou [7] na komentár: „Pred 15 rokmi ste v rozhovore pre Aspekt povedali, že ste pesimistka vo vzťahu k vojne, politike aj feminizmu. Vo vašich knihách je však aj veľa optimizmu...“ odpovedala: „Máme demokraciu, ale ešte nedozretú. Máme aj kapitalizmus, ale je to kovbojský kapitalizmus. Ženy sú emancipované, no zároveň sú ohrozené ich práva atď. To sú dôvody na to, aby som bola pesimistkou, ale aj optimistkou, lebo existuje nádej, že sa to zmení. Za čias komunizmu žiadna taká nádej neexistovala.“

Aj tento rok si budete môcť vypočuť Slavenku Drakulić [8] na Stredoeurópskom fóre [9] v diskusii v sobotu 18. novembra o 18.00.

Knihy Slavenky Draklić, ktoré vyšli v ASPEKTE, si môžete objednať TU [10] a v knižnici ASPEKTU nájdete i ďalšie knihy [11] tejto významnej súčasnej autorky.