Beletria
Naničhodnica
Jednorožce
Vo svojom knižnom debute Jednorožce prináša Barbora Hrínová (1984) osem poviedok a v nich výrazný generačný pohľad. Jej skúsenosť však nie je viazaná len na mladšiu generáciu. Postavy sú aj nie sú z tohto sveta a mnohé je tu „queer“, ale zas nie výnimočné, veď aj čudo môže mať masový výskyt.
Koža
Najnovšia kniha Jany Bodnárovej prináša zasa čímsi iné, a predsa u tejto autorky dôverne známe prozaické gesto. Jeho originalita sa odvíja tak od témy, ako aj od jej poeticko-reflexívneho stvárnenia. Prostredníctvom svojskej umelkyne K. a jej fascinácie expresionistickou maliarkou Paulou Modersohn-Becker preniká hlboko pod kožu ženskej tvorivosti, ktorá v období po Veľkej vojne pri hľadaní nového umeleckého výrazu i „novej ženy“ namáhavo balansovala medzi súkromnou a verejnou sférou. Desiatka ceny Anasoft litera.
Niekde ku koncu
V auguste 2019 vychádza memoárová próza britskej spisovateľky a vydavateľskej editorky Diany Athill (1917 – 2019), ktorú napísala ako 89-ročná. O starobe – vlastnej i svojich blízkych – píše s ľahkosťou, no bez zľahčovania.
Tlačená kniha je už vypredaná, požičať si ju môžete v knižnici Aspektu. Objednajte si e-knihu a môžete čítať.
Mojich 7 životov (3. vydanie)
Memoárový rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou – vychádza už v treťom vydaní. Spisovateľka Jana Juráňová sa zhovárala so svojou kolegyňou z Rádia Slobodná Európa, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Od prvého vydania v roku 2012 kniha vyšla v preklade do nemčiny, češtiny a maďarčiny.
Postrehy emigrantky
Najnovšia kniha švajčiarsko-slovenskej spisovateľky a novinárky Ireny Brežnej prináša výber esejí, próz a reportáží z rokov 1981 až 2017. Autorkino písanie formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968, ktorá je aj východiskom tejto knihy.
Cudzie príbehy
Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.
Moja vina a iné
Kniha s názvom Moja vina a iné je prvý výber z poézie a prózy známej maďarskej autorky Virág Erdős (1968) v slovenčine. V Maďarsku jej vyšlo viac ako desať kníh poézie a prózy. Autorka v nich reaguje na súčasné spoločenské problémy, o jednej z tých novších napokon sama povedala, že kniha „dopomohla kolektívnemu zahanbeniu“. Virág Erdős je v Maďarsku veľmi populárna, viaceré jej básne priam zľudoveli, napĺňajú sály, zhudobnené vychádzajú na zvukových nosičoch. Jej texty sa vyznačujú hravosťou a grotesknou autorskou sebareflexiou. Výber z diela Virág Erdős zostavila a preložila Eva Andrejčáková, poéziu prebásnil Vlado Janček; po jednom texte prekladateľsky prispeli aj Renáta Deáková a Gabriela Magová.
Nevďačná cudzinka (2. vydanie)
Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzin(k)a predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie; v slovenčine bola (v prvom vydaní) ocenená Cenou Dominika Tatarku a vybraná do finálovej desiatky literárnej ceny Anasoft litera.
Obžalovaná
Román známej chorvátskej spisovateľky Slavenky Drakulić Obžalovaná je sondou do problematiky násilia. Autorka cez krutý osud ženy – vrahyne zobrazuje a analyzuje kruh násilia, ktorý práve ona tragicky uzatvára, aby už nemohol pokračovať. Hlavnou postavou i rozprávačkou je žena, ktorá zabila svoju matku. Matkovražda zostáva pre vonkajší svet nevysvetlenou a nevysvetliteľnou. Vo vnútornom monológu však hlavná postava svoj čin objasňuje a berie zaň plnú zodpovednosť, pričom priamo i nepriamo poukazuje na zodpovednosť tých, ktorí spravodlivosti v súdnej sieni navždy unikli a zostali nepoznaní i nepotrestaní.