V roku 2022 sme realizovali a spoluorganizovali podujatia, ktoré sa venovali kultúre – najmä literatúre – a reflektovali sme spoločenské a politické dianie. Čítajte správu o činnosti ASPEKTU.
V roku 2022 sme realizovali a spoluorganizovali podujatia, ktoré sa venovali kultúre – najmä literatúre – a reflektovali sme spoločenské a politické dianie.
10. mája 2022 sa konala diskusia s Irenou Brežnou: Irena Brežná o ruských koloniálnych vojnách a migrácii. Švajčiarsko-slovenská spisovateľka Irena Brežná sa po okupácii Československa v auguste 1968 nedobrovoľne ocitla v emigrácii. O emigrantskej skúsenosti, o svedomí ruského impéria i o Anne Politkovskej píše v knihe esejí, próz a reportáží Postrehy emigrantky [3] (ASPEKT). Kniha Vlčice zo Sernovodska (Absynt) zase prináša reportáže z Čečenska, kde dve krvavé koloniálne vojny vyústili do diktatúry Ramzana Kadyrova pod patronátom Vladimíra Putina. Aj o týchto svojich dielach hovorila Irena Brežná v kontexte súčasnej ruskej vojny na Ukrajine. Podujatie moderovali Jana Cviková a Michal Hvorecký, spoluorganizovali ASPEKT, Absynt a Goethe-Institut Slovensko. Pozrite si záznam podujatia.
23. júna 2022 sme organizovali podujatie pre deti a ich dospelých: Trampoty s rodičovstvom. Prečítali sme si z kníh o kamarátstve a hračkách, o detstve, dospievaní aj o výchove. V podaní bábkoherečiek Margaréty Nosáľovej a Adely Dukátovej ožili knihy Ružový a modrý svet [4], Typické dievča? [5], Iba baba [6], Jé, jé, jé [7] či Minka a Pyžaminka [8]. Rozprávali sme sa trošku aj o tom, že veru nie všetko je ružové a modré, čo sa blyští, pretože ženy a muži nežijú na opačných póloch. Podujatie moderovala Jana Cviková.
Jana Cviková o trampotách s rodičovstvom
Ako Minka a Pyžaminka zachránili princa
O zlej kráľovnej, zrkadielku a o tom, prečo sa treba organizovať
Keď mama pracuje
5. augusta sme sa zúčastnili feministického multižánrového festivalu ArtWife, ktorý organizuje kultúrne centrum Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Spoločne sme pripravili diskusiu k divadelnej inscenácii Pravidla úklidu [9]. Šesť populárnych pravidiel upratovania nás vraj môže priviesť k udržateľnému poriadku, inšpiratívnej domácnosti a vôbec k celkovej zmene života. Lenže upratovanie ako forma reprodukčnej práce hovorí veľa aj o inom – o spoločenskom poriadku. Pretože práca v domácnosti sa považuje za samozrejmú, spoločensky málo hodnotnú a poväčšine neplatenú. No a keď sa komodifikuje, tak ju za symbolickú odmenu a v prekérnych podmienkach vykonávajú väčšinou tie osoby, ktoré nemajú veľmi na výber. Ženy z Ukrajiny tak napríklad pomáhajú „oslobodzovať“ od domácich prác ženy z Česka alebo Slovenska, aby si tieto mohli budovať kariéru. Ženy z Ukrajiny niekedy pomáhajú „oslobodzovať“ ženy z Česka a Slovenska aj od zlého svedomia, pretože ženy z Česka a Slovenska nevedia ženy z Ukrajiny oslobodiť od vojny, zato im však môžu darovať to, čoho sa po veľkom upratovaní zbavili. O týchto a ďalších témach sa rozprávali: Lucia Ferenzová, režisérka a spoluautorka inscenácie Pravidla úklidu, ktorá vychádza z dokumentárnych rozhovorov so ženami pracujúcimi v Česku v tej najhoršie platenej práci, sociálna antropologička Petra Ezzedine, ktorá sa dlhodobo venuje rodovým aspektom migrácie, transnárodnému materstvu či transnárodným sieťam starostlivosti a aspekťáčka Zuzana Maďarová.
Foto: Ján Humaj
4. októbra sme pripravili diskusiu so spisovateľkou Irenou Brežnou [10] aj o tom, že jazyky nie sú u nej len nástrojom, ale aj predmetom písania: Rovnaký dôraz na jazykové stvárnenie kladie v literatúre i publicistike. Rôzne jazyky dokážu rôzne veci. Pomáhajú približovať i získavať odstup. Vyvolávajú pocit domova i cudzoty. Reflektujú i empaticky upozorňujú. S prekladateľkou a vydavateľkou Janou Cvikovou sa zhovárali o tom, akú úlohu zohrali pre Irenu Brežnú jazyky, ich ľudia a ako to súvisí s aktuálnou vojnou, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.
Foto: Hana Fábry
23. novembra sme organizovali medzinárodnú diskusiu o feministických prístupoch k bezpečnosti v strednej a východnej Európe. Ruské napadnutie Ukrajiny vo februári 2022 ovplyvnilo témy spojené s individuálnou aj kolektívnou bezpečnosťou v tejto geograficko-politickej oblasti. Lenže diskusie (nielen) na Slovensku sú zväčša polarizované a zdá sa, že ich viac motivuje snaha zaujať „správnu pozíciu“ než pochopiť situáciu. Na tomto podujatí sme sa prizreli vybraným aspektom politickej histórie, obrany štátov či feministických štúdií bezpečnosti a usilovali sme sa tak súčasné diskusie trochu rozrôzniť. Sociologička Weronika Grzebalska (Poľsko) a výskumníčka medzinárodných vzťahov Míla O'Sullivan (Česko) v diskusii so Zuzanou Maďarovou hovorili aj o týchto otázkach: Aké sú kľúčové výzvy pre bezpečnosť strednej a východnej Európy? Aké zmeny v obrannej politike krajín tohto regiónu môžeme sledovať v uplynulých rokoch? Ako každodenné aspekty bezpečnosti, ktoré sa týkajú rodovo podmieneného násilia, maskulínneho charakteru inštitúcií alebo životných a pracovných podmienok súvisia s bezpečnosťou krajín? Čo vlastne žiadame, keď požadujeme mier? Prečítať si môžete prepis diskusie v slovenčine [11] aj v angličtine [12].
Foto: Jaroslava Jelchová
3. decembra sme prispeli k festivalu slovenskej literatúry Autoriáda 2022 diskusiou o tvorbe Jany Juráňovej v origináli a prekladoch. Prozaička, dramatička a autorka kníh pre deti Jana Juráňová, ktorá pôsobí na slovenskej literárnej scéne už viac ako tri desaťročia, sa rozprávala s vydavateľkou, prekladateľkou, literárnou vedkyňou a svojou aspektovskou súputníčkou Janou Cvikovou. Len v tomto rozhovore sa tak môžete dozvedieť: O čom je jediná báseň Jany Juráňovej? Kde nájdete poviedku o mužskom „sebažerstve“ z 90. rokov? V akých rôznych jazykoch žijú knihy Jany Juráňovej? Ako to, že príbeh o Ilone Országhovej hovorí súčasným Francúzkam zo strednej triedy z duše? Ak ste diskusiu nestihli, záznam si môžete pozrieť online.
V roku 2022 sa aspekťáčky zúčastnili a spolupodieľali na mnohých kultúrnych a spoločensko-politických podujatiach, z ktorých vyberáme:
Literárne podujatia
7. marca sa Jana Juráňová podieľala na čitateľskom maratóne poČÍTAME s Ukrajinou [13], ktorého cieľom bolo prejaviť podporu vojnou skúšanej krajine a vzdať hold jej literatúre. 10. marca sa konala diskusia TROJICA AIR [14] so spisovateľkou Janou Juráňovou a slovinskou prekladateľkou Dianou Pungeršič, ktorá sa na rezidenčnom pobyte v Banskej Štiavnici venovala prekladu knihy Jany Juráňovej Naničhodnica do slovinčiny.
V rámci literárneho festivalu Mesiac autorského čítania 2022 [15] sa v júli 2022 predstavili tri aspektovské autorky: Barbora Hrínová predstavila knihu Jednorožce [16], Jana Juráňová román Naničhodnica [17] a Jana Bodnárová hovorila o svojej knihe Koža [18].
Barbora Hrínová vystúpila so svojou úspešnou zbierkou Jednorožce aj 21. septembra na Noci literatúry [19] v Bratislave a 26. septembra na festivale Literárna Banská Bystrica [20]. V októbri sa zase zúčastnila medzinárodného literárneho festivalu Novotvar 2022.
Na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti (30. 9. – 2. 10) sa prezentovali preklady slovenskej literatúry do maďarčiny vrátane aspektovských autoriek. Čitateľstvo sa zoznámilo s knihami Jany Juráňovej Žila som s Hviezdoslavom (preklad Liliana Bolemant), Ireny Brežnej Na slepačích krídlach [21] (preklad Erika Vályi Horváth) a Jany Bodnárovej Náhrdelník/obojok [22] (preklad Zsusza Tóth-Oszvald). V rámci knižného festivalu v Budapešti sa konal aj Európsky festival debutantov a debuntatiek, ktorého sa za Slovensko zúčastnila aj aspektovská autorka Barbara Hrínová.
Tituly Knižnej edície ASPEKT si hľadali svojich ľudí aj na Bratislavskom knižnom festivale BRaK, na Feministickej konferencii v Brne a v predvianočnom období na burze kníh v Starej tržnici. Za organizáciu a sprostredkovanie aspektovskej edície patrí obrovská vďaka Kataríne Krnovej a všetkým skvelým dobrovoľníčkam.
Spoločensko-politické podujatia
Ako súčasť iniciatívy Nebudeme ticho sme sa 8. marca zúčastnili diskusie [23] o feminizme, patriarcháte, vojne a bezpečnej budúcnosti na Festivale ženských práv na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. S Nebudeme ticho sme sa 16. septembra zapojili do feministického workshopu [24] výroby bannerov, variech a bublín v Prahe. V októbri sa aspekťáčka Alexandra Ostertágová zúčastnila diskusie [25] o reprodukčných právach, ktorá nasledovala po premietaní filmu Udalosť – adaptácii autobiografického románu nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Annie Ernaux. V novembri sme poskytli priestor pre stretnutie Nebudeme ticho pred blížiacim sa pochodom za reprodukčnú spravodlivosť. Súčasťou pochodu bol širší program s workshopom a kakaukom, kde ste si k raňajkám mohli pripraviť nejaký ten transparent, vymaľovať feministickú vymaľovánku alebo sa len tak postískať. Následne sme sa zúčastnili pochodu Nebudeme ticho! Za feministickú a kvír budúcnosť, v rámci ktorého sme pripravili Mikuláškin balíček [26] s požiadavkami pre spravodlivú spoločnosť a rôznymi praktickými, peknými aj chutnými prekvapeniami pre menších aj väčších ľudí. Na podujatí vystúpili Nebudeme ticho [27], Možnosť voľby [28], Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek [29] či Light FiF UK [30].
V máji sme sa podieľali na podujatí WikiGap 2022 [31], ktorého cieľom bolo zatriasť patriarchálnymi vodami internetu a pridať do najväčšej internetovej encyklopédia Wikipedia dôležité aktérky a heslá týkajúce sa rodovej rovnosti, ktoré v nej chýbajú. V ASPEKTE sme pripravili zoznam [32] podnetných žien z histórie i súčasnosti, organizácií i tém, ktoré by žiadnej encyklopédii chýbať. Aj nimi ste sa mohli na podujatí (a môžete sa vlastne kedykoľvek) inšpirovať.
Začiatkom septembra aspekťáčky Zuzana Maďarová a Ľubica Kobová moderovali diskusiu [33] s francúzsko-reunionskou politickou teoretičkou, feministkou a dekoloniálnou aktivistkou Françoise Vergès o koloniálnych koreňoch Európy a dekoloniálnom feminizme. Zuzana Maďarová sa ďalej v septembri zúčastnila na Feministickej konferencii v Brne, kde vystúpila v diskusii [34] o budovaní feministickej solidarity v dobe protirodových útokov a pripravila prednášku [35] s názvom Od odsúdenia „padlých žien“ k finančnej podpore rodín: požiadavky protirodovej politiky. V novembri sa Zuzana Maďarová zúčastnila diskusie [36] Debata_A4: Kristove roky demokracie na Slovensku.
Z ďalších aktivít
V roku 2022 pokračovala snaha politických predstaviteľov a predstaviteliek obmedzovať sexuálne a reprodukčné práva – žien na Slovensku, žien prichádzajúcich z vojnou zasiahnutej Ukrajiny, ako aj kvír ľudí a špecificky trans ľudí. Pokračovali sme v spolupráci s iniciatívou Nebudeme ticho, ktorá sa usiluje prispievať k zlepšeniu situácie v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv – a to protestami proti opakujúcim sa legislatívnym návrhom na obmedzenie prístupu k interrupciám, distribúciou informačných letákov pre ženy z Ukrajiny, ktoré by mohli potrebovať interrupčnú starostlivosť, výzvou na ochranu a zabezpečenie sexuálnych a reprodukčných práv [37] žien, dievčat a marginalizovaných skupín obyvateľstva zasiahnutých vojnou na Ukrajine, informovaním o menštruačnej chudobe, antikoncepcii, interrupcii, sexuálnej výchove a o rôznych ďalších aspektoch sexuálnych a reprodukčných práv na Slovensku aj v zahraničí.
Pripojili sme sa k petícii Toto je cez všetky čiary [38], ktorá reagovala na poslaneckú snahu stiahnuť metodické usmernenie upravujúce procesy tranzície. Zúčastnili sme sa Pochodu za odsúdenie nenávisti voči LGBTI komunite [39], ktorý nasledoval po úkladnej vražde dvoch mladých ľudí pred Teplárňou na Zámockej ulici v Bratislave. Pridali sme sa k antifašistickému pochodu Zostávame v uliciach [40], ktorý v reakcii na vraždu Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha odsúdil rodovo podmienené násilie namierené proti kvír ľuďom a vyjadril s nimi solidaritu. Podporili sme aj výzvu Ide o život [41] na zabezpečenie rovnoprávnosti a bezpečnosti LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí, pričom sme upozornili na riziká, ktoré prinášajú výzvy na posilnenie bezpečnostných zložiek a na boj s „extrémizmom“.
Podporili sme protest za dôstojné podmienky ľudí pracujúcich v školstve a Alexandra Ostertágová k nemu pripravila informácie [42] o rodových aspektoch práce v školstve a súvisiacich problémoch s odmeňovaním a ďalšími pracovnými podmienkami. Podporili sme aj zhromaždenie Stand with Iranian Women [43] na pamiatku zavraždenej Mahse Amini a tisícok iránskych mladých ľudí, ktorých zabili za to, že protestovali za slobodu slova, obliekania a právo na slobodný život. O vražde Amini a situácii v Iráne sme uverejnili aj text [44] Mirky Mišičkovej a zoskupenia feministiky.sk.
red. Podujatia a diskusie v roku 2022 In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 05/19/2024 - 18:00.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/3563