spoluzakladateľka ASPEKTU, vydavateľka Knižnej edície ASPEKT, koordinátorka projektov
PhDr. Jana Juráňová – rodová expertka, spisovateľka, prekladateľka, redaktorka. Pôsobila ako dramaturgička Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1990 pôsobila v Slovenských pohľadoch a súčasne pracovala ako komentátorka Rádia Slobodná Európa. V tomto období sa podieľala na založení Slovenského centra PEN klubu a Nadácie Milana Šimečku. V roku 1992 s Janou Cvikovou a ďalšími ženami založila feministickú vzdelávaciu a publikačnú organizáciu ASPEKT, v ktorej pôsobí dodnes. Do decembra 2018 pracovala aj v Divadelnom ústave ako redaktorka. V roku 2019 prezident SR Andrej Kiska udelil Jane Juráňovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti.
Čo práve robí?
Vydala román s názvom Naničhodnica [2], na ktorom pracovala s podporou štipendia z Fondu na podporu umenia. Ďalej píše a prekladá.
Z prozaickej tvorby
Zverinec [3] (Archa 1993), viaceré poviedky z tejto knihy vyšli aj v nemeckom preklade v rôznych antológiách a časopisoch
Siete [4] (ASPEKT 1996), próza Do siete odetá vyšla aj v nemeckom preklade (Wieser Verlag 2003)
Utrpenie starého kocúra. Mor(t)alitka [5] (2000, 2. vydanie ASPEKT 2012), novela vyšla v roku 2005 v maďarskom preklade
Orodovnice [6] (ASPEKT 2006), román bol vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera
Žila som s Hviezdoslavom [7] (ASPEKT 2008), parabiografický román vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera, preklad vyšiel v angličtine v americkom vydavateľstve Calypso v roku 2014
Lásky nebeské [8] (ASPEKT 2010), kniha obsahujúca dvanásť poviedok a jednu divadelnú hru bola vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera
Nevybavená záležitosť [9] (ASPEKT 2013), knižka sa dostala do finálovej desiatky Ceny J. Johanidesa a literárnej ceny Anasoft litera a medzi tri nominované knihy na Cenu Nadácie Tatrabanky za umenie
Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou [10] (ASPEKT 2012), za knižný rozhovor Juráňová získala Cenu Egona Erwina Kischa 2013
Cudzie príbehy [11] (ASPEKT 2016) sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek.
Naničhodnica [2] (ASPEKT 2020) je sondou do zdravotníckeho prostredia i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu.
Viaceré poviedky Jany Juráňovej vyšli v antológiách v nemčine, angličtine, švédčine, poľštine, holandčine, macedónčine a maďarčine. Divadelné hry Reality šou a Misky strieborné, nádoby výborné vyšli v ruštine.
Knihy pre deti a ich dospelých
Iba baba [12] (ASPEKT 2002, v maďarčine v roku 2012)
Bubliny [13] (ASPEKT 2002)
Babeta ide so sveta [14] (ASPEKT 2003)
Ježibaby z Novej Baby [15] (ASPEKT 2006, v maďarčine v roku 2016)
Z dramatickej tvorby
V roku 1989 napísala monodrámu Salome, ktorá mala v podaní Jany Bittnerovej premiéru v Bratislave, Nitre a vo francúzskej verzii aj v Paríži. Text tejto hry vyšiel v angličtine v zborníku Súčasná slovenská dráma za rok 2001; v roku 2007 mala hra premiéru v rozhlase. V roku 1997 napísala divadelnú hru o ženách z obdobia štúrovcov Misky strieborné, nádoby výborné [16], ktorá v tom čase vyšla v časopise Divadlo v medzičase. V skrátenej verzii hru uviedlo divadlo Stoka, neskôr hru naštudovalo Rado(sť)dajné divadlo v Kláštore pod Znievom a v roku 2015 hru uviedli v réžii Aleny Lelkovej v rámci 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. V roku 2005 vyšla hra vo vydavateľstve LCA. V roku 2011 Juráňová napísala pre Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici hru Reality snov [17], ktorú divadlo uviedlo v réžii Ivety Škripkovej. V roku 2014 Bábkové divadlo na Rázcestí uviedlo jej dramatizáciu románu Žila som s Hviezdoslavom [18]. Juráňovej najnovšia divadelná hra Tichý bič [19] skúma osud jedného z najznámejších slovenských spisovateľov 20. storočia Mila Urbana. V réžii Aleny Lelkovej bola v roku 2015 uvedená v Modrom salóne Slovenského národného divadla a autorka za ňu získala Cenu Literárneho fondu za pôvodné literárne dielo [20]. Píše aj texty pre rozhlas, najmä rozhlasové pásma a rozhlasové hry, je napríklad autorkou rozhlasovej úpravy Herodes a Herodias P. O. Hviezdoslava či rozhlasovej hry k 20. výročiu Novembra 1989 Na 9 jamiek [21].
Z prekladateľskej tvorby
Diana Athill: Niekde ku koncu [22] (ASPEKT 2019)
Petra Kuppers: Divadlo a zdravotné znevýhodnenie [23] (Divadelný ústav 2019)
Deborah Levy: Horúce mlieko [24] (Slovart 2018)
Colette Conroy: Divadlo a telesnosť [25] (Divadelný ústav 2017)
bell hooks: Feminizmus do vrecka. O zanietených politikách [26] (ASPEKT 2013)
Judith Butler: Trampoty s rodom. Feminizmus a podrývanie identít [27] (ASPEKT 2014)
Virginia Woolf: Tri guiney (ASPEKT 2001) [28]
Judith Lewis Herman: Trauma a uzdravenie [29] (ASPEKT 2001)
Margaret Atwood: Nevesta zbojníčka [30](ASPEKT 1998) [30]
Jeanette Winterson: Diera v čase [31] (Práh 2016)
Anna Funder: Všetko, čo ku mne patrí [32] (Slovart 2013)
Dragan Klaić: Ako reštartovať divadlo [33] (Divadelný ústav 2014)
Xiaolu Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených [34] (Slovart 2008)
a ďalšie
Z editorskej činnosti
Jana Cviková – Jana Juráňová: Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky [35](Občan a demokracia – ASPEKT 2003, 2005)
Jana Cviková – Jana Juráňová: Terézia Vansová – Slovenka doma i na cestách [36] (ASPEKT 2011)
Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku [37] (ASPEKT 2009)
Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Hana Gregorová – Slovenka pri knihe [38] (ASPEKT 2007)