Vianoce, Silvester a Nový rok v knihách ASPEKTU

V knihách ASPEKTU nájdete kadečo: spomienky, príbehy, sny, túžby, rodinu, kamarátky, dobré jedlo i sviatky. Prečítajte si vybrané knižné kúsky o Vianociach, Silvestri aj Novom roku.

 

Ingrid Hrubaničová: Láska ide cez žalúďok

„Milý čitateľ! V roku 1999 som sa ako čerstvý dôchodca nasťahoval do bytu, v ktorom dodnes bývam. Trojizbový v petržalskom paneláku som predal a zvyšok peňazí v neistých časoch vrazil do chalupy na Ostrej Lúke, kde som chcel od jari do zimy komponovať. Jednoizbák v širšom centre som si  vybral preto, že z tej rozbitej, polorozpadnutej diery na prízemí sálalo pri vstupe zvláštne, takmer magické teplo."

Prečítajte si ukážku z knihy  [3]Láska ide cez žalúďok. [3]

 

Jana Juráňová: Žila som s Hviezdoslavom

„Ona najlepšie vedela, ako sa im míňa usporený majetok. Čo  sa dá robiť, vedela, že ešte stále nie sú na tom tak zle ako mnohí iní. No jej muž sa s inými neporovnával. Posťažoval sa, že všetko, celú svoju tvorbu, obetoval ľudu, a... Bol to smutný Silvester. Profesor ho utešoval, že po vzniku spoločného štátu sa to zmení a že budú šance... ale Ilonin muž len mávol rukou."

Prečítajte si ukážku z knihy Žila som s Hviezdoslavom. [4]

 

Uršuľa Kovalyk: Travesty šou

„Jelena Horáčková nikdy nevstávala skôr ako o dvanástej. Životný štýl jej predlžoval noc a zjedol skoré rána. Najmenej tridsať rokov nevidela východ slnka, nepočula ranný spev vtákov a neregistrovala hučanie smetiarskeho auta."

Prečítajte si ukážku z knihy Travesty šou [5].

 

Jana Bodnárová: Takmer neviditeľná

„Moja prastará mama však od rozkoše z mierneho tepla žmúri očami ako veľmi stará mačka. Už sa nemusí skrývať v izbe, tej, ktorú pre ňu zariadili pri kúrii starej mamy. Izba je v nízkej budove, kde kedysi bývali pomocníci. Z jednej strany susedí s kamennou sýpkou, z druhej je bývalá koniareň a ďalšie stajne."

Prečítajte si ukážku z knihy Takmer neviditeľná. [6]

 

Vianoce a nový rok v knihe Mojich 7 životov

„Posielali sme priateľom a známym všelijaké novoročenky, ktoré si Laco vyrábal doma na kolene – také nevinné fotomontáže. Laco miloval poľsko-francúzskeho karikaturistu Topora. Kúpili sme si v Poľskom kultúrnom stredisku knihu jeho karikatúr, bola tam aj karikatúra – variácia troch čínskych opíc, z ktorých si jedna zakrýva oči, druhá uši, tretia ústa, no na tom obrázku bol človek, ktorý si šiestimi rukami zakrýva súčasne oči, uši aj ústa. Laco si dal u nejakého známeho urobiť reprodukcie a posielali sme to ako novoročenku. Julka to poslala aj známemu v Amerike a zabudla pritom na otcovský príkaz nepísať na obálku odosielateľa."

Prečítajte si ukážku z knihy Mojich 7 životov [7].

 

Jana Bodnárová: Insomnia
„Fascinujú ju masky. Tváre černošských skulptúr sa podobajú tváram nočných ľudí na obrazoch expresionistov. Fascinuje ju tá nehmotná persóna, ktorá s démonickou silou ukrýva najvnútornejšie Ja a oddeľuje ho od vonkajšieho sveta."

Prečítajte si ukážku z knihy Insomnia [8].

 

Etela Farkašová: Stalo sa

„Balíček od tety E., celkom nečakane, nočná košeľa, teplá, flanelová, celkom nová, píše teta E., mama v nej spala len niekoľkokrát v posledný rok, keď tu ešte bola, prudko sa ochladilo, tak sme ju kúpili, zíde sa ti, veci sú teraz drahé, vedľa košele starostlivo zabalená knižka, A. Grane: Neosobní život, klíč k pochopení nejvyššího vnitřního života, väzba knihy je takmer rozpadnutá, Nakladatelství Zmatlík a Palička, Praha 1927, prstami prejdem po podpise v pravom hornom rohu, tmavomodrý atrament za tie roky vôbec nevybledol, knižku som si pôvodne chcela nechať na pamiatku, píše teta E., hlavne preto, aby som si v nej mohla čítať za ten čas, čo tu ešte budem, no rozmyslela som si to, možno ju budeš teraz viac potrebovať ty, mama by sa možno potešila, že si ju prečítaš, píše teta E., prstami ešte stále obchádzam kontúry podpisu, pri podpise rovnako úhľadne napísané: sebe, Vianoce 1927, písmená sú drobné, úhľadné, s miernym sklonom, akoby sa jej rokmi vôbec nemenil rukopis, azda len veľkosť písma sa trochu zmenila."

Prečítajte si ukážku z knihy Stalo sa [9].

 

Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou

„Na Vianoce 1945 sme boli všetci spolu u Maškovcov a tam ma Laco oficiálne požiadal o ruku. Bola som veľmi šťastná, všetci boli veľmi spokojní, až na jeden háčik. Keď sme sa s tetou Adelou v júni vrátili do Košíc, jej syn, môj bratranec Pali (ten čo ma vodil na rande so svojimi dievčatami, keď som mala osem a on devätnásť rokov), sa okamžite ozval z USA, že po nás príde a obe nás vezme do Ameriky, len čo nám vybaví imigračné vízum. Na Paliho som sa síce tešila, ale vôbec som nemala v úmysle ísť do Ameriky."

Prečítajte si ukážku z knihy Mojich 7 životov [10]. 

 

Aglaja Veteranyi: Prečo nie som anjel

Zásoba
V komore ležia zmrazení anjeli. Tento rok spadol z police len jeden a roztrieštil sa. Kúri sa tu len cez Vianoce. Potom príde muž s metlou a  pozmetá črepy.

Prečítajte si ukážku z knihy Prečo nie som anjel [11].

 

Uršuľa Kovalyk: Žena zo sekáča

„Zajtra sú Vianoce, preto sestra Prísna kontroluje, či je všetko vyblýskané a všetky pacientky vyumývané. Keď myslí všetky, tak všetky,  vrátane mňa. Do izby naklusajú dve mladé roztopašné zdravotníčky, aby so mnou niečo spravili. Poteší ma síce, že sa môjho tela nebude  dotýkať pani Prísna, ale keď chvíľu pozorujem tie dve nemehlá, oblieva ma ešte smradľavejší pot."

Prečítajte si ukážku z knihy Žena zo sekáča [12].

 

Jana Juráňová: Dobroš sa nemusí zastreliť

„´Ja vás poznám, boli ste na tom večierku pred dvoma rokmi – koncert deciek z decákov – pamätáte? Vaša firma to sponzorovala, vy ste tam boli ako jeden z tých – organizátorov.´
Dobroš zaloví v pamäti. Každý rok sa také koncerty usporadúvajú v tom najväčšom cirkuse pred Vianocami. Veľká sláva, sponzori sa  predbiehajú, logá sa mihajú, všetci slzia od dojatia nad svojou dobrotou. Vždy je s tým kopa roboty, ale Dobroš nemôže odmietnuť, lebo by sa na tom nabalil niekto iný. Telka, celebrity, úsmevy, deti, čo sú chvíľu slávne. Predvianočný folklór. Díva sa do tváre tomu chalanovi, môže mať tak dvadsať."

Prečítajte si ukážku z knihy Dobroš sa nemusí zastreliť [13].

 

Pavla Cebocli: Pavlin príbeh

„Písavala som bratom i mojej priateľke Emuške, s ktorou som sa v Dražkovciach zoznámila, keď som po prvý raz išla od rodičov do sveta. Ona sa mi v listoch žalovala, že ju chcú vydať, ale nie za toho, koho by chcela. Mala lásku, hodného mladíka, ale nebol zeman a jej doma strašne bránili. Tajne si s ním písala, lebo šiel do sveta, vzdelával sa, v tom čase práve v Rusku."

Prečítajte si ukážku z knihy Pavlin príbeh [14].

 

Jana Juráňová: Žila som s Hviezdoslavom

„List bol datovaný 17. 12. 1879 a písal ho ešte v Námestove. Čo vtedy robila? Pred Vianocami asi upratovala a piekla ako každý rok o takom čase a pritom premýšľala, či sa cez záveje dostanú aj do Kubína k otcovi a bratovi. Keď žili v Námestove, dostali sa tam raz za rok. A to boli pre ňu veľké sviatky. Premýšľala, aké cukrovinky upečie a ako sa im podarí dopraviť sa s tým všetkým do Kubína. On premýšľal nad iným. Ako vždy. Mal svoje myšlienky, svoje písačky. Tak ho s nimi nechala a piekla vianočné pečivo."