Ukážkový príklad metodologického využitia kategórie rodu

Recenzia na knihu Jany Cvikovej: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre

1544

Recenzia na knihu literárnej vedkyne Jany Cvikovej (ASPEKT a Ústav svetovej literatúry SAV 2014) z pera filozofky Mariany Szapuovej vyšla v časopise World Literature Studies 4/2017 (s. 142 – 146) venovanom téme „Rodové podnety pre literárnu históriu“ / „Gender insights into literary history“ (eds. Jana Cviková – Ingrid Puchalová). Táto recenzia sa začala písať už vo februári na odbornej diskusii v knižnici ASPEKTU, ktorú svojimi otázkami a pripomienkami uvádzala Mariana Szapuová spolu s teoretičkou architektúry Monikou Mitášovou.

 

 

 

 

 

 

***

Nedá mi na tomto mieste nepripome­núť základné charakteristiky feministického výskumu, ako ich sformulovala feministická filozofka Sandra Harding vo svojej prie­kopníckej práci Feminism and Metodology z roku 1987. Zdôrazňuje, že východiskom feministického výskumu je skúsenosť žien, s ktorou je spätý istý sociálny, ale aj vedecký, teoretický problém – z uvedeného hľadiska sa potom takéto skúsenosti stávajú predme­tom a východiskom skúmania. Práve reflexia vlastnej skúsenosti sa stala pre mnohé teore­tičky hlavným podnetom na konštituovanie feministického výskumu v najrozličnejších oblastiach vedeckého poznania. Za ďalší dôležitý znak feministického výskumu pova­žuje S. Harding skutočnosť, že jeho cieľom je a má byť formulovať teórie, ktoré podporujú ženy; inými slovami, je to výskum, čo sle­duje záujmy žien. Nemenej dôležitá je však aj tretia črta, ktorá spočíva v odmietnutí tra­dičnej dichotómie subjektu a objektu skú­mania a s ňou spojeného ideálu objektivity ako nezainteresovanosti; vo feministickom výskume, podľa názoru uvedenej autorky, je výskumníčka umiestnená do toho istého priestoru, v ktorom sa nachádza aj predmet výskumu. Ide tu o akúsi hodnotovú, posto­jovú „vtiahnutosť“ výskumníčky do prob­lematiky, ktorá je predmetom bádania, o jej zainteresovanosť na probléme. V monografii J. Cvikovej sú všetky tieto črty neprehliad­nuteľné, podobne ako je neprehliadnuteľný transformatívny potenciál jej analýz femi­nistického literárnovedného výskumu a sond do literárnej histórie pre slovenskú literárnu vedu a pre „spôsob, akým literárnovedný výskum kladie otázky sebe aj literárnym textom a ich literárnym a mimoliterárnym kontextom“ (9). Spolu s autorkou verím, že práca prispeje k sprostredkovaniu doteraj­ších výsledkov mnohotvárnej feministickej literárnej vedy a jej kľúčových pojmov rod a queer na Slovensku. Verím však aj v to, že monografia Jany Cvikovej Ku konceptuali­zácii rodu v myslení o literatúre umožní, aby konštatovanie autorky, podľa ktorého rodová perspektíva nie je dnes na Slovensku zohľad­ňovanou súčasťou uvažovania o človeku, spoločnosti a kultúre, už zajtra neplatilo.

***

Celú recenziu si prečítajte TU.

***

1556

Uverejnené v rámci projektu Rodové aspekty tvorby a reflexie umenia (cyklus seminárov).

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

 

Príloha: 
Ako citovať tento článok:

red. Ukážkový príklad metodologického využitia kategórie rodu In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 28/05/2018. Získané 15/06/2019 - 10:52. Dostupné na http://aspekt.sk/node/2952