Video: Tvorba Jany Juráňovej v origináli a prekladoch

O čom je jediná báseň Jany Juráňovej? Kde nájdete poviedku o mužskom „sebažerstve“ z 90. rokov? V akých rôznych jazykoch žijú knihy Jany Juráňovej? Ako to, že príbeh o Ilone Országhovej hovorí súčasným Francúzkam zo strednej triedy z duše?

Pozrite si záznam z diskusie Jany Juráňovej s Janou Cvikovou, ktorá sa konala na literárnom festivale Autoriáda 3. decembra 2022 v Bratislave.

 

 

Jana Juráňová – spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, vydavateľka. Pôsobila ako dramaturgička Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1990 pôsobila v Slovenských pohľadoch a súčasne pracovala ako komentátorka Rádia Slobodná Európa. V tomto období sa podieľala na založení Slovenského centra PEN klubu a Nadácie Milana Šimečku. V roku 1992 s Janou Cvikovou a ďalšími ženami založila feministickú vzdelávaciu a publikačnú organizáciu ASPEKT, v ktorej pôsobí dodnes. Do decembra 2018 pracovala aj v Divadelnom ústave ako redaktorka. V roku 2019 prezident SR Andrej Kiska udelil Jane Juráňovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti.

Jej poviedky, drámy a knihy boli preložené do 13 jazykov. Napríklad parabiografický román Žila som s Hviezdoslavom vyšiel v angličtine, macedónčine, maďarčine a vo francúzštine. Knižný rozhovor s Agnešou Kalinovou Mojich sedem životov v maďarčine, češtine, nemčine a angličtine.   

 

Z prozaickej tvorby

Zverinec [2] (Archa 1993), viaceré poviedky z tejto knihy vyšli aj v nemeckom preklade v rôznych antológiách a časopisoch

Siete [3] (ASPEKT 1996), próza Do siete odetá vyšla aj v nemeckom preklade (Wieser Verlag 2003)

Utrpenie starého kocúra. Mor(t)alitka [4] (2000, 2. vydanie ASPEKT 2012), novela vyšla v maďarčine

Orodovnice [5] (ASPEKT 2006), román bol vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera

Žila som s Hviezdoslavom [6] (ASPEKT 2008), román bol vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera, preklad vyšiel v angličtine, macedónčine, maďarčine a vo francúzštine 

Lásky nebeské [7] (ASPEKT 2010), kniha obsahujúca dvanásť poviedok a jednu divadelnú hru bola vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera, vyšla v maďarčine

Nevybavená záležitosť [8] (ASPEKT 2013), knižka sa dostala do finálovej desiatky Ceny J. Johanidesa a literárnej ceny Anasoft litera a medzi tri nominované knihy na Cenu Nadácie Tatrabanky za umenie, vyšla v nemčine a maďarčine

Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou [9] (ASPEKT 2012), za knižný rozhovor Juráňová získala Cenu Egona Erwina Kischa 2013, kniha vyšla v češtine, maďarčine, nemčine a angličtine

Cudzie príbehy [10] (ASPEKT 2016) 

Naničhodnica [11] (ASPEKT 2020), román vo finálovej päťke ceny Anasoft litera, pripravuje sa napr. preklad do slovinčiny

 

Viaceré poviedky Jany Juráňovej vyšli v antológiách v nemčine, angličtine, švédčine, poľštine, holandčine, macedónčine a maďarčine. Divadelné hry v ruštine a srbčine.

 

Knihy pre deti a ich dospelých

Iba baba [12] (ASPEKT 2002, v maďarčine v roku 2012)

Bubliny [13] (ASPEKT 2002)

Babeta ide so sveta [14] (ASPEKT 2003)

Ježibaby z Novej Baby [15] (ASPEKT 2006, v maďarčine v roku 2016)

 

Z dramatickej tvorby

V roku 1989 napísala monodrámu Salome, ktorá mala v podaní Jany Bittnerovej premiéru v Bratislave, Nitre a vo francúzskej verzii aj v Paríži. Text tejto hry vyšiel v angličtine v zborníku Súčasná slovenská dráma za rok 2001; v roku 2007 mala hra premiéru v rozhlase. V roku 1997 napísala divadelnú hru o ženách z obdobia štúrovcov Misky strieborné, nádoby výborné [16], ktorá v tom čase vyšla v časopise Divadlo v medzičase. V skrátenej verzii hru uviedlo divadlo Stoka, neskôr hru naštudovalo Rado(sť)dajné divadlo v Kláštore pod Znievom a v roku 2015 hru uviedli v réžii Aleny Lelkovej v rámci 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. V roku 2005 vyšla hra vo vydavateľstve LCA. V roku 2011 Juráňová napísala pre Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici hru Reality snov [17], ktorú divadlo uviedlo v réžii Ivety Škripkovej. V roku 2014 Bábkové divadlo na Rázcestí uviedlo jej dramatizáciu románu Žila som s Hviezdoslavom [18].  Juráňovej najnovšia divadelná hra Tichý bič [19] skúma osud jedného z najznámejších slovenských spisovateľov 20. storočia Mila Urbana. V réžii Aleny Lelkovej bola v roku 2015 uvedená v Modrom salóne Slovenského národného divadla a autorka za ňu získala Cenu Literárneho fondu za pôvodné literárne dielo [20]. Píše aj texty pre rozhlas, najmä rozhlasové pásma a rozhlasové hry, je napríklad autorkou rozhlasovej úpravy Herodes a Herodias P. O. Hviezdoslava či rozhlasovej hry k 20. výročiu Novembra 1989 Na 9 jamiek [21]. V decembri 2022 mala premiéru jej rozhlasová hra Čo sa doma navarí [22], ktorá je smutnosmiešnou sondou do jednej rodiny.

 

Z prekladateľskej tvorby

Diana Athill: Niekde ku koncu [23] (ASPEKT 2019)

Petra Kuppers: Divadlo a zdravotné znevýhodnenie [24] (Divadelný ústav 2019)

Deborah Levy: Horúce mlieko [25] (Slovart 2018)

Colette Conroy: Divadlo a telesnosť [26] (Divadelný ústav 2017)

bell hooks: Feminizmus do vrecka. O zanietených politikách [27] (ASPEKT 2013)

Judith Butler: Trampoty s rodom. Feminizmus a podrývanie identít [28] (ASPEKT 2014)

Virginia Woolf: Tri guiney (ASPEKT 2001) [29]

Judith Lewis Herman: Trauma a uzdravenie [30] (ASPEKT 2001)

Margaret Atwood: Nevesta zbojníčka  [31](ASPEKT 1998) [31]

Jeanette Winterson: Diera v čase [32] (Práh 2016)

Anna Funder: Všetko, čo ku mne patrí [33] (Slovart 2013)

Dragan Klaić: Ako reštartovať divadlo [34] (Divadelný ústav 2014)

Xiaolu Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených [35] (Slovart 2008)

a ďalšie

 

Z editorskej činnosti

Jana Cviková – Jana Juráňová: Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky  [36](Občan a demokracia – ASPEKT 2003, 2005)

Jana Cviková – Jana Juráňová: Terézia Vansová – Slovenka doma i na cestách [37] (ASPEKT 2011)

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku [38] (ASPEKT 2009)

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Hana Gregorová – Slovenka pri knihe [39] (ASPEKT 2007)