Najlepší dar je kniha

Ak stále rozmýšľate, čo blízkym alebo sebe položiť pod strom, máme pre vás užitočné tipy pre deti aj dospelých. Pri čítaní môžete odkrývať knižné príbehy a v nich mnoho malých darčekov. Kúpou každej aspektovskej knihy navyše prispejete k feministickej budúcnosti a vydávaniu ďalších dobrých kníh.

Ak vám knihy máme poslať poštou a chcete ich dostať pod ozdobený strom, objednávky posielajte do štvrtka 14. 12. do 12.00 hod.

Knihy si môžete vyzdvihnúť aj osobne v ASPEKTE na Mýtnej 38 v Bratislave do 20. 12. Termín si dohodneme telefonicky (+ 421 918 479 677) alebo mailom (administrativa@aspekt.sk [2]).

 

Knižné tipy...

 

Úplná novinka

Oľga Gyárfášová: Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru [3]

Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj vzdialenejších vzťahov, ale aj priestor pre seba. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, prípravy samizdatov, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí, osobnej slobody a i.

 

 

 

Z finále Anasoft litera

Jana Bodnárová: Patchwork v bielej [4]

Jana Bodnárová patrí už tri desaťročia k najosobitejším hlasom slovenskej literatúry. Publikovala 40 kníh pre dospelých a deti, Patchwork v bielej je štvrtou prózou, ktorá vychádza v Knižnej edícii ASPEKT. Aj tu je jej hlas jemne poetický a drsne krutý zároveň. Autorka zošíva útržky príbehov ľudí, ktorí sa napriek (či vďaka) svojej rôznorodosti stretávajú v blízkych vzťahoch vsadených do spoločného života v Československu druhej polovice 20. storočia. Dotýkame sa ich v spomienkach Oty, bohémky, lekárky, milenky, matky... a jej manžela Andreja.

 

Jana Juráňová: Naničhodnica [5]

Jana Juráňová nadväzuje románom Naničhodnica na svoje prózy zo súčasnosti. Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí – od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú – novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy... Kniha sa dostala do finálovej päťky ceny Anasoft litera.

 

Jana Bodnárová: Koža [6]

Táto kniha Jany Bodnárovej prináša zasa čímsi iné, a predsa u tejto autorky dôverne známe prozaické gesto. Jeho originalita sa odvíja tak od témy, ako aj od jej poeticko-reflexívneho stvárnenia. Prostredníctvom svojskej umelkyne K. a jej fascinácie  expresionistickou maliarkou Paulou Modersohn-Becker preniká hlboko pod kožu ženskej tvorivosti, ktorá v období po Veľkej vojne pri hľadaní nového umeleckého výrazu i „novej ženy“ namáhavo balansovala medzi súkromnou a verejnou sférou. Vizuálna umelkyňa Pavlína Fichta Čierna prepája tento prienik so súčasnou perspektívou. Jej sprievodné fotografie nie sú ilustráciami textu v pravom zmysle slova, ale vlastným performatívnym čítaním v obrazoch, ku ktorému ju prozaička pozvala.

 

Irena Brežná: Nevďačná cudzin(k)a [7]

Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzin(k)a predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie; v slovenčine bola (v prvom vydaní) ocenená Cenou Dominika Tatarku a vybraná do finálovej desiatky literárnej ceny Anasoft litera.

 

Pre deti a ich dospelých

 

Jaroslava Blažková: Minka a Pyžaminka [8]

Dobrodružstvá Minky a jej najlepšej priateľky Pyžaminky nájdete v druhom – vynovenom vydaní knižky Jaroslavy Blažkovej pre deti. Nádherné ilustrácie Andreja Augustína umožňujú nazrieť do fantazijného sveta veselých a neobyčajných udalostí.

 

Jana Juráňová: Ježibaby z Novej Baby [9]

Hrdinkami sú tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. I v ten najobyčajnejší deň sa im darí vyriešiť neobyčajnú kopu problémov, a ešte k tomu sa aj dokážu tváriť, že ony nič, ony mačky, čo len tak sliedia po kontajneroch.

 

Kaat Vrancken: Jé, jé, jé [10]

Prečo sme niekedy šťastní, a inokedy nie. Čo sa deje pri bozkávaní. Prečo mamina trošilililinku klame. Aký je osud mŕtveho stromu. Čo znamená fis vil bí. A ešte všeličo iné. Ak sa to chceš dozvedieť aj ty, prečítaj si túto knižku.

 

Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie tínedžerky. Justínka, ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo.

 

Spoločenskovedné knihy

Jana Cviková: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre [11]

Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.

 

Stanislava Chrobáková Repar: Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika [12]

Slovenská a slovinská poetka, prozaička a literárna vedkyňa Stanislava Chrobáková Repar sa v tomto súbore textov predstavuje predovšetkým ako literárna kritička a esejistka.

 

Zuzana Maďarová, Alexandra Ostertágová (ed.): Občianky a revolucionárky. Ako, kedy, kde sa vylučujú nevhodné subjekty [13]

Publikácia opisuje príbehy rôznych žien, ktoré vstupujú do revolučného a občianskeho priestoru v rôznych časových obdobiach, na rôznych miestach a v rôznych historických, spoločenských a politických kontextoch.

 

Rôzne knižné dobrodružstvá

 

Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou [14]

Memoárový rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou – vychádza už v treťom vydaní. Spisovateľka Jana Juráňová sa zhovárala so svojou kolegyňou z Rádia Slobodná Európa, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Od prvého vydania v roku 2012 kniha vyšla v preklade do nemčiny, češtiny a maďarčiny.

 

Jana Cviková, Jana Juráňová (ed.): Terézia Vansová - Slovenka doma i na cestách [15]

Čítanka prináša výber z diela Terézie Vansovej. Hoci jej meno dôverne poznáme zo školských čítaniek či dievčenských románov, široko známa je najkonvenčnejšia časť jej tvorby. Preto sme sa začítali do ďalších diel a pripravili sme výber z textov, ktoré nás najväčšmi zaujali, prekvapili, podnietili (neraz aj popudili) ako dobové svedectvo sociokultúrnej situácie žien i životnej a autorskej situácie tejto konkrétnej ženy a autorky v „lone“ konštituujúceho sa národa.

 

Irena Brežná: Postrehy emigrantky [16]

Kniha švajčiarsko-slovenskej spisovateľky a novinárky Ireny Brežnej prináša výber esejí, próz a reportáží z rokov 1981 až 2017. Autorkino písanie formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968, ktorá je aj východiskom tejto knihy.

 

Jana Juráňová: Cudzie príbehy [17]

V tejto knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.

 

Virág Erdős: Moja vina a iné [18]

Kniha s názvom Moja vina a iné je prvý výber z poézie a prózy známej maďarskej autorky Virág Erdős (1968) v slovenčine. V Maďarsku jej vyšlo viac ako desať kníh poézie a prózy. Autorka v nich reaguje na súčasné spoločenské problémy, o jednej z tých novších napokon sama povedala, že kniha „dopomohla kolektívnemu zahanbeniu“. Virág Erdős je v Maďarsku veľmi populárna, viaceré jej básne priam zľudoveli, napĺňajú sály, zhudobnené vychádzajú na zvukových nosičoch. Jej texty sa vyznačujú hravosťou a grotesknou autorskou sebareflexiou. Výber z diela Virág Erdős zostavila a preložila Eva Andrejčáková, poéziu prebásnil Vlado Janček; po jednom texte prekladateľsky prispeli aj Renáta Deáková a Gabriela Magová.