Jana Cviková
Sexizmus je chyba v reklame alebo „Teta holá – Ujo hovorí“
Nikto netušil, že prvú anticenu Sexistický kix dostane z rozhodnutia verejnosti aj poroty zadávateľka v špecifickej role: žena, ktorá je ako kandidátka vo voľbách do NR SR zároveň propagovaným produktom – prezentuje sa ako politička ponúkajúca riešenia problémov, pričom na to paradoxne využíva prostriedky, ktorými seba samu ako političku diskvalifikuje. Navyše neoslabuje len svoje postavenie v novej funkcii, ale aj postavenie iných.
Obrus, klinčeky a rodová demokracia – téma (nielen) na MDŽ
Jana Cviková na konci minulého storočia napísala: „Dnes si chcem pomenovať tento deň nanovo, chcem mu vrátiť zmysel ako dňu pripomínajúcemu ľudské práva žien aj v dnešnej (patriarchálnej) SR, ktorá pri formovaní demokracie pričasto ´zabúda´ zaradiť do svojich priorít demokraciu rodovú.“ Tento text je aktuálny aj dnes. Veď rodovú demokraciu potrebujeme aj v roku 2016!
Učiteľky v štrajku
Hoci na uliciach vedno štrajkujú učiteľky i učitelia, v médiách sa dočítame len o štrajku učiteľov. Ako dostať učiteľky do štrajku jazykovo? O možnostiach a otázkach používania rodovo vyváženého jazyka píše Jana Cviková: „Obvyklá argumentácia ekonómiou mediálnych textov neobstojí, keď sa okrem rodovo explicitného spojenia štrajk učiteliek a učiteľov podľa kontextu určite dalo informovať aj rodovo neutrálne o učiteľskom štrajku.“
Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre
Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.
Za Bohuslavou Vargovou-Hábovčíkovou
Pripomeňme si túto výnimočnú osobnosť (5. 12. 1951 - 2. 4. 2015), ktorá podporovala ľudí s psychickými ochoreniami, aby sa nebáli hovoriť o sebe a umelecky sa prejavovať. Svojím životom a prácou prispievala k „rúcaniu bariér medzi zdravými a psychicky chorými ľuďmi“ pomocou poézie, divadla i filmu. Česť jej pamiatke.
SAV medzi rodovou rovnosťou a rodovou ideológiou?
Útoky na rodovú rovnosť, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v našej spoločnosti, si uverejnením tlačovej správy na pôde Slovenskej akadémie vied očividne vynútia polemiku o charaktere vedy a vedeckosti.
Prezidentské voľby a mužskosť
„Ono Mr. President nie je len obyčajným oslovením – sprevádza ho erotika moci. Heterosexuálna, založená na vnímaní ženskosti a mužskosti ako protipólov. Podčiarkuje tradičné hodnoty mužskosti ako neoblomnosť či nárokovanie si priestoru,“ napísala Jana Cviková pred pár rokmi o prezidentských voľbách v USA. A dnes by o prezidentských voľbách na Slovensku nemusela písať inak.
Rozhovor Aspektu s Evou Sopkovou: O násilí páchanom na ženách
Na Medzinárodný deň ľudských práv prinášame rozhovor Jany Cvikovej s Evou Sopkovou, prvou odborníčkou na Slovensku, ktorá sa začala venovať problematike násilia páchaného na ženách zo skutočne feministických pozícií a ktorá 20 rokov viedla organizáciu Pro Familia.
Občianky Svetovej republiky literatúry: Herta Müller a Elfriede Jelinek
Tvorbou Herty Müller som sa zaoberala predovšetkým ako čitateľka a v prípade knihy Dnes by som sa radšej nestretla, ktorá vyšla v slovenskom preklade Adama Bžocha (2010), ako redaktorka. Moje čítanie sa zachytávalo do ôk skúsenostnej siete asociácií spojených s feministickou perspektívou poznávania iných autoriek, diel či tém. Jedna z týchto asociácií je veľmi konkrétna, volá sa Elfriede Jelinek.
„Nechajte menšiny prísť ku mne...“
„Žena je nástroj diabla. Kladivo na čarodejnice nás učí, že ženy sú náchylnejšie na zlo pre neukojiteľnú žiadostivosť a ľahký rozum. Skrátka, žena je horkejšia ako smrť a smrť aj smrtka sú ženského rodu," píše Jana Cviková.