Jana Juráňová
„Milá Ági, keď si ty všetko toto prežila, musíme aj my.“
Pred desiatimi rokmi sme sa rozlúčili s Ági Kalinovou. Zdá sa mi neuveriteľné, že sme tu bez nej už taký dlhý čas. Zároveň tých desať rokov prebehlo veľmi rýchlo, pričom toto desaťročie bolo nabité udalosťami, zväčša príšernými a tragickými, viac než ktorékoľvek iné v ostatných šesťdesiatich, sedemdesiatich rokoch. Desaťročie bez Ági. Pre mňa zároveň s ňou. Iste nielen ja som si ju práve v týchto rokoch tak intenzívne pripomínala.
Jana Juráňová: Misky strieborné, nádoby výborné
„Grotesknou formou stavia na hlavu jednu vyše storočie pretrvávajúcu paradigmu, ktorá sa bezprostredne dotýka identity a občianskeho povedomia každého Slováka a Slovenky. Robí tak na základe podrobného štúdia materiálu, presvedčivo, nepateticky, ale dôsledne a neústupne," napísala Anna Grusková o hre Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné. „Niektoré ženy páchajú veľké činy, niektoré páchajú zločiny. Ja som tíško umrela, veľa kriku som nenarobila," konštatuje v Adelka Ostrolúcka. Prečítajte si celú divadelnú hru.
Permanentné priekopníctvo alebo Veď vavrín je vlastne bobkový list
Režisérka, autorka, dramaturgička, teda praktička divadla a teraz už aj jeho teoretička, vytvorila obsiahlu publikáciu, ktorá prináša históriu feminizmov vo svete i doma, príklady feministických prístupov k rôznym témam zo svetových javísk a najmä cennú reflexiu vlastnej skúsenosti s feministickým divadlom na svojej domovskej scéne Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Kniha vyšla v roku 2022 v Divadelnom ústave a po každej stránke je veľkým sústom, ktoré sa však konzumuje veľmi dobre.
Ponor do osudu a diela Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej
Kniha je na prebale definovaná ako umelecká reportáž, za ktorou je zjavne veľa s radosťou urobenej rešeršnej práce i hlboký ponor do osudu a diela Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej a jej partnera, neskôr manžela, maliara Edmunda Gwerka. Je to dômyselná skladačka, patchwork plný mimoriadne zaujímavých a výpovedných fotografií, citátov, dokumentov pospájaných a citlivo podopĺňaných autorkiným textom. V ňom sa Anna Grusková priznane a v dobrom slova zmysle neobjektívne hlási k fascinácii osudom a dielom tejto výnimočnej a ženy, ktorá v učebniciach zatiaľ chýba.
Veselé i boľavé príbehy napísané ľahkou rukou
Životné a žité príbehy postáv, ktoré autor opisuje zvnútra, hoci ich pozoruje zvonku, vytvárajú pestrú ľudskú skladačku rozprávaní, niekedy smutných, ťažkých, inokedy láskavo smiešnych, veselších i boľavejších, ale vždy zaznamenaných ľahkou rukou, ktorú vedie láskavý pohľad. Osobné sa tu prelína s čriepkami verejného, nikto nie je v súkromí chránený pred samotou, smútkom, ťažobou, ale dá sa s tým žiť, lebo s tým všetci žijeme. A podaktorí o tom aj píšu, napríklad najnovšie už aj Dušo Martinčok. Dobre robí, lebo to robí dobre, čiže – aby sme si rozumeli, ide mu to.
Einsteinov vyplazený jazyk
Tento príbeh sa odohráva v časovom posune niekoľkých rokov potom, ako Marie Curie Skłodowska a jej manžel Pierre Curie spoločne získali Nobelovu cenu (v roku 1903; po manželovej tragickej smrti ju Marie Curie Skłodowska dostala po druhý raz). Celkom iný, aj keď v niečom podobný, je príbeh partnerstva Milevy a Alberta Einsteinovcov (Albert Einstein dostal Nobelovu cenu v roku 1921). Je to príbeh lásky, nelásky, manželstva, rozvodu, vernosti, nenávisti. Postavu Marie Curie po jej smrti literárne „zvečnila“ dcéra – spisovateľka Ève Curie v knihe Madame Curie, ktorú moja generácia hltala v puberte a stala sa silným, aj keď možno len klamlivo identifikačným príbehom. Príbeh Milevy Marić, Einsteinovej prvej manželky, sa stal literárne známym až oveľa neskôr, vyplával na vlne odhaľovania nie veľmi ideálneho súkromia veľmi slávnych mužov, ktorí boli a aj zostali verejnosťou vnímaní pozitívne a s obdivom.
Jeden francúzsky bozk slobody stačí aj na celý život
Skúsenosť s emigráciou, ktorú prináša Francúzsky rok (Mladé topole 2021) Zuzany Homolovej, nie je nijako dramatická. Knihu charakterizujú skôr tiché komorné tóny a jemný, neprehliadnuteľný hlas – rovnako ako keď pracuje s tónmi a hlasom vo svojej piesňovej tvorbe. Zaujímavé je, že ho počuť aj v búšení onakvejších rámusov. Taká skrátka je Zuzana Homolová.
Naozaj je svet depresie úžasný?
„Slovo hilarious, ktorým sa svet depresie označuje v originálnom názve tejto knihy, by sa dalo z angličtiny preložiť aj ako zábavný, veselý, bujarý, na popukanie a podobne. Slovo úžasný označuje niečo, nad čím žasneme a čo nás v pozitívnom slova zmysle prekvapuje. Môže byť, prečo nie. Tak či onak, kto by si nekúpil knihu, ktorá sľubuje fascinujúci zážitok pri čítaní o depresii. Už vyše roka sa trápime často osamote, v izolácii. A naopak, mnohým hrozí vyhorenie, najmä ak pracujú v nemocnici, ale aj v inej časti kritickej infraštruktúry či z domu. Všetky vekové kategórie v súčasnosti nejakým spôsobom trpia, a aj keď môžeme veriť v zlepšenie po uvoľnení zákazov a pandémia bude, dúfajme, odznievať, u mnohých môžu tieto situácie spustiť depresívne stavy. Takže vydanie knihy je načasované skvele." Prečítajte si zápisky Jany Juráňovej nad knihou Úžasný svet depresie (N Press 2020).
Naničhodnica (e-kniha)
Jana Juráňová nadväzuje románom NANIČHODNICA na svoje prózy zo súčasnosti. Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí – od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú – novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy... Finálová päťka ceny Anasoft litera.
Reprodukčné zdravie žien ako nástroj mocenského boja včera, dnes a zajtra?
Historik Miloslav Szabó v knihe Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu urobil užitočnú sondu do našej národnej, resp. aj štátnej pamäte, možno skôr nepamäte. Ženy sa vždy zídu. Či už ako pracovná sila, ako záloha v tyle, rozumej pri sporáku, keď pracovnej sily je dosť, ako neplatená pracovná sila doma alebo slabo platená a oddane slúžiaca pracovná sila v povolaniach pripomínajúcich domáce práce na verejnosti.