Jana Bodnárová: Patchwork v bielej (úryvok)

Raz dievčatá objavili v záhrade tú zadebnenú studňu. Toľko naliehali, že chcú vedieť a vidieť, aká studňa je, až Andrej povolil a nakrátko pre ne studňu odkryl. Ľahli si na trávu. Hlavy podložili rukami a fascinovane pozerali dolu do hlbokého otvoru. Kričali, že zdola na nich pozerá farebne premenlivé oko. Na dne bola tenká vrstva vody, v ktorej sa hmýril neviditeľný život. Kamene na bokoch studne boli pokryté machom.

Voniaš, studňa, voniaš! Ako zem! Ako dážď! A máš aj smrad!

Krčili nosmi a volali do jamy dievčatá. Potom ju dovolili Andrejovi opäť starostlivo zadebni, lebo načas stratila pre ne tajomstvo. Len naliehali na otca, aby im opäť otvoril studňu v zime. Chceli vidieť jej zamrznuté zelenomodré oko.

Ale naraz, ako úderom bubna alebo skokom do studne, prestala harmónia hier v záhrade.

Raz, pred cestou do školy, sa obe dievčatá tak tuho držali verají dvier, až im ešte viac obeleli hánky a presvitali kĺby. Ota ich plesla po chrbtoch, lebo školské tašky zhodili na zem. Bella a Bianka sa zohli a začali Otu hrýzť do lýtok. Potom do oboch predlaktí.

Ste zlé! Zlé! Zlé!

Kričala Ota. Pohryzené miesta boleli a videla i stopy drobných zúbkov v koži.

V dome s verandou sa rozhostilo zvláštne ticho ako pred vojnou. Ota viditeľne znervóznela, nevedela vymazať z mysle nedávny afekt dvojčiat a útok na ňu.

Možno by si mala zájsť do kostola. Pohovoríš si s otcom, ukľudní ťa. K deťom patrí i vzdor.

Ešte ty! Nemusím do kostola. Kostol je všade, kde si človek predstaví. A už vôbec nechcem, aby sa o tom „incidente“ dozvedela tvoja mama. Ale ani moja. Začali by prednášky o genetickej výbave, o zdedení agresívnych sklonov. A ako boli počaté. A KÝM. V samej podstate nám neodpustia, že sme si vzali INÉ deti!

Ďalší útok nedal na seba dlho čakať. Ostrými sponkami do vlasov poškriabali Otine perlové guľôčky náhrdelníka. Do topánky jej vložili zdochnutú myš zo záhrady. Z ničoho nič ju kopali do členkov a Andrejovi nasypali lyžicu soli do polievky. Smiali sa, keď sústo vypľul. Ale potom, aby im bolo odpustené, hodili sa na kolená a chodili s plačom za Otou i Andrejom po byte.

Česali Ote jej stále dosť dlhé vlasy.

Striekali na ňu parfum. Raz Bella, potom Bianka. Tuho ju objímali okolo krku.

Mami, maminečka, už sa nehnevaj! Narúžujeme ti ústa, aby si sa zas usmievala.

Bianka sústredene nalíčila Ote hornú peru, Bella dolnú Ota im potom vtisla červené srdiečka na líca a ony sa kvôli tomu večer nechceli umyť.

Keď sa začali problémy, Ota si znova roztiahla lôžko v detskej izbe. Chcela byť natesno s dievčatami i v noci. Občas prišiel Andrej a pokúšal sa Otu pobozkať. Stisol jej ramená a otvorené ústa priložil na jej tuho stisnuté. Ale jej telo sa zavrelo, pokúšalo sa poskladať a hádzalo sa. Andrej vstal:

Pokazilo sa to medzi nami. V tomto si bývala taká iná!

Naozaj jej trochu chýbalo to spanie vedľa seba, keď po sexe videla jeho uvoľňujúci sa penis položený na stehne, ale nenatiahla ruku, aby Andreja zavolala späť.

***

Kniha Jany Bodnárovej Patchwork v bielej sa v roku 2023 dostala do finálovej päťky literárnej ceny Anasoft litera. Prečítať si ju môžete v papierovej alebo elektronickej podobe.