Knižná edícia - novinky

Román chorvátsko-nemeckej spisovateľky Marice Bodrožić Kirschholz und alte Gefühle (Luchterhand 2012) vyjde na jeseň 2016 v preklade Jany Cvikovej. Slovenskému publiku predstaví doteraz neznámu autorku, ktorá si však v kontexte nemecky písanej literatúry svojimi prózami, románmi, poéziou aj esejami zabezpečila široké uznanie a doposiaľ vydala jedenásť kníh. Preklad tohto románu tematicky aj formálne priblíži tvorbu nemecky píšucich autorov a autoriek nenemeckého pôvodu, inými slovami, autoriek s migrantským pôvodom v nemeckej literatúre.

Kniha švajčiarsko-slovenskej spisovateľky Ireny Brežnej Postrehy emigrantky opäť o čosi viac priblíži autorkinu tvorbu slovenskému publiku a prinesie žánrovo aj tematicky rozmanitý výber próz, literárnych esejí a reportáží, ktoré sa vyznačujú nezameniteľným štýlom a nekaždodennou reflexiou závažných tém ako migrácia, nacionalistické zaťaženie minulosti a prítomnosti, vojnové konflikty, terorizmus či každodenné spolužitie v rozmanitosti. Vydanie ďalšej knihy Ireny Brežnej, ktorú zostavuje a prekladá Jana Cviková, bude aj vzhľadom na „dvojdomosť“ autorky iste obohatením pôvodnej i prekladovej literatúry.

Kniha s názvom Moja vina a iné je prvý výber z poézie a prózy známej maďarskej autorky Virág Erdős (1968) v slovenčine. V Maďarsku jej vyšlo viac ako desať kníh poézie a prózy. Autorka v nich reaguje na súčasné spoločenské problémy, o jednej z tých novších napokon sama povedala, že kniha „dopomohla kolektívnemu zahanbeniu“. Virág Erdős je v Maďarsku veľmi populárna, viaceré jej básne priam zľudoveli, napĺňajú sály, zhudobnené vychádzajú na zvukových nosičoch. Jej texty sa vyznačujú hravosťou a grotesknou autorskou sebareflexiou. Výber z diela Virág Erdős zostavila a preložila Eva Andrejčáková, poéziu prebásnil Vlado Janček; po jednom texte prekladateľsky prispeli aj Renáta Deáková a Gabriela Magová.

Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.