Jana Bodnárová
Jana Bodnárová: Takmer neviditeľná
Počujem pískanie a vzápätí padám do čiernej vaty. Preberám sa na to, ako mi mama potiera citrónom sluchy a zápästia. Po odchode z kostola mi mama kúpi za odmenu – kvôli tej strate vedomia – v cukrárni marokánku. Vyhrýzam z nej oriešky.
Jana Bodnárová: Insomnia
Sivota zhustla. Je 15.00. Veľká mapa na stene podchodu opisuje pamätihodnosti mesta. Môže to byť úhľadné mestečko s teplými kaviarňami, v ktorých ľudia popíjajú popoludňajšiu kávu alebo vianočné varené víno. Skrehnuté prsty si ohrievajú o horúce sklo pohárov. Legenda na boku mapy označuje cestu k inému mestu. Mestu duchov.







