Jana Juráňová

Otec a ujo. Bratia. Bojovníci. Hrdinovia. Každý na inej strane barikády, no proti sebe nikdy nešli. Teraz sú tu pekne vystavení pod gýčovitými sochami v kostole, dekorovaní vädnúcimi ľaliami a ružami. Teta Jolka je povestná tým, že pchá do vázy kvety, ktoré sa navzájom usmrtia.

„Mačka dnes v noci neprišla. Trochu ma to rozrušilo. Nechcem si predstavovať to najhoršie. Trojnohá mačka v nepriateľskom svete. Veľmi dúfam, že sa jej dnes večer len nechcelo prísť, ale pristihnem sa pri tom, ako ma to mrzí. Stala som sa citovo závislou od mačky. Hlavne, že si to viem priznať, poviem si. A stále ju vyzerám.“

Mierne detektívna novela o zákulisí literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom, predovšetkým však o schopnosti slova – aj toho literárneho - ubližovať. Ak sa v literatúre stáva zo znásilnenia verejná vec „duchovnej kultúry“, nemusí to vždy zostať bez následkov. Kniha vychádza v druhom, upravenom vydaní.
 

Takéto hrubé knihy môžu vznikať len v kláštoroch, pomyslela som si, keď som držala v rukách vyše osemstostranovú publikáciu Mary Wardová – jej osobnosť a jej Inštitút. Knihu vydalo Karmelitánske nakladateľstvo v Bratislave v roku 2011. Nielen ľudia si hľadajú knihy, ale možno aj knihy si hľadajú ľudí.